Sedela pri svojom oltári. Bola priveľmi zameraná na seba a svoje okolie. Najme po tom zelenom jazmíne. Mala pocit, že. Že možno bude vidieť odpoveď, ktorú chce. A nie tú, čo sa ukázala.Vlastne ukáže.
Zapálila sviečky. Ich jagot osvetlil pentagram. Poukladala runy na obrus. Obrus z konopného plátna.Tá konope
vyrástla na popravisku. Bývalom popravisku,kde pred tisícmi rokov stínali ľudí. Masovo. Ich popol bol súčasťou. Popol, ktorý rozfúkal vietor. A možno by ten obrus vedel rozprávať. Keby vobec nejaké obrusy niekedy vedeli rozprávať.
Vytvorila kruh. A privolala 4 posvätné živly.
Pokynula svojím ATHAMÉ a povedala:
"Volám Ťa duch západu, východu, severu a juhu!Prosím, pripoj sa ku mne a požičaj mi silu živlov!!!Buď požehnaný!!!!
Pozvala bohyňu a boha, aby sa pridali:
"Pani svetla a múdrosti, pán poznania a vzhľadu, osvetlite mi cestu. Priveďte ma k odpovediam, ktoré hľadám. Nech sa vaše vnuknutia stanú mojími.
V rukách držala kalich. Kalich, ktorý zhodil LEONI do posvätného prameňa. Zavrela oči. Oltár obklopovalo biele svetlo.
Otvorila oči. A previedla veštecký rituál. Rozložila runy. Do kalicha vložila šalviu, levanduľu a céder. Boli zvinuté bavlneným motúzom. Zapálila ich koniec. Nechala zhorieť asi centimeter. A potom zapálila tak, aby to stále dymilo.
Na pergamen napísala meno LEONI. Vložila do malej nádobky, a naplnila vodou z jazera.Zapečatila veko voskom z čiernej sviečky.
Podržala nádobku nad sviečkou. A sústredila sa. Dym byliniek roztápal čierny vosk.A odrazu preťal miestnosť závan studeného vetra. Vedela, že je tu.
V bielom svetle a dyme sa črtala siuleta.
Bol to LEONI: Šiel z neho chlad, a že by. Ako to pomenovať? Niečo, čo nie je Ľudské.Čo je mimo tohto sveta. Mimo všetkého.
Nevdojak cúvla dozadu. Pomaly sa koncentroval. Stával sa menej priehľadný. Ako posledné sa zjavili jeho oči. Pohľad. V prázdnych jamkách sa objavili ohníčky. Duch LEONI. Pripomínalo to holografický obraz.
Cez neho presvitali sviečky. Horiace čierne sviečky.
Zaklínam Vás ohňom, vodou, vzduchom a zemou. Živly Sveta príďte mi na pomoc, ozvite sa mi.
Do tejto miestnosti nech nevstúpi žiadny iný duch, kým bude na stenách namaľovaný pentagram a kruh.
A tak sa staň!
A tak sa staň!
Kalich predstavuje živel vody. Je to jazero. Čierne jazero. Čierna voda. Čierna tma!Staň sa!!!
Otvor môj zrak, očisti môj pohľad, priveď odpoveď na svetlo! Staň sa !!!
Medzi tlejúcimi bylinkami sa ozval hlas:
"Tma. Voda. Hustá ničota. A východ je svetlo. Svetlo, ktoré sa nedá prejsť."
Postava sa začala rozplývať.
NIE! Ešte nepovedal všetko.
Rozkrojila ATHAME žltú sviečku.
CHANGO! Pomôž mi! Staň sa!!! Sviečka vzbĺkla.
CHANGO! Pomôž mi!Staň sa!!! Z kalicha sa kúdolila para.
CHANGO! Pomôž mi! Staň sa!!!Prečo duch LEONI nemá pokoj?
Tak to sa už vznietil aj obrus!!!
Vonku sa zdvihol vietor. Buchlo okno, strhlo záves a jeho koniec začal horieť.
Sičiaci hlas cez suchý praskot:
OLORUN prijme LEONI. Keď sa Slnko stretne s Mesiacom. Keď sa jeho kosti premenia na popol. A vyrastie z nich ruža.Keď bude planéta Merkúr v retrográdnom pohybe.A keď ten, čo spôsobil jeho smrť, otvorí jeho čakry.
CHANGO!Pomôž mi! Staň sa!Kto to je?
Kalich sa prevrhol. Alebo ho prevrhol ten horiaci záves a obrus. Voda z jazera zaliala plameň.
Duch sa rozplynul. Okno treslo druhý raz. A sklo sa rozštiepilo na drobunké kryštáliky.
Oltár, runy a pentagram boli plné malých jagavých úlomkov.A popola z byliniek. A tak trochu chytila aj podlaha.Zahasila to.
Sadla si k oltáru. A odvolala 4 živly. A bohyňu a boha. Zrušila posvätný kruh.
CHANGO prehovoril.
Stalo sa to, čo si myslela. LEONI chcel zabiť DEVILA. A DEVIL ho predbehol.
Jasnozelený pohľad. Nehnevala sa naňho. Aj keby vyzabíjal celú dozornú radu BS!!!
Ibaže. Bola mág. Ako ho presvedčiť.Aby otvoril čakry a pomohol duchovi na druhú stranu?
Povedal by jej. Že je to.V jeho slovníku najskôr KRETENIZMUS. A má vlastne zmysel pomáhať LEONI?
Bolo to kto z koho. Sfúkla sviečky.
Prvé pravidlo pre kúzlo mágie je:
Nerobte iné kúzlo pre inú osobu bez jej súhlasu!!!
A už aj tak porušila ako mág všetky možné pravidlá!!!A kúzlo na DEVILA by asi aj tak neplatilo.
Bude mlčať.
Niekto zaklopal na dvere. a skôr než stihla niečo povedať, vošiel dnu.
ALAN. Neveriacky sa pozrel po miestnosti. Zhorený obrus, záves, zničené parkety a stol. Dym a okno rozmlátené na drobné kúsky. Jagavé kryštáliky úplne všade. A oltár s rituálnymi predmetmi.
"Nabudúce zaklop, a počkaj,"prehodila, zhŕňajúc zvyšky magických pomôcok.
"Chcel som sa spýtať,"začal. "Odkedy je tu DEVIL, chováš sa, ako keby sme sa nepoznali!!!"
"Žiarliš?", spýtala sa. Aj keď bolo očividné, že áno.
"Chováš sa ináč. Si mimo. Svietia ti oči. A nevidíš a nepočuješ! Ideš po chodbe a usmievaš sa!!! Len tak!!!
Vieš o tom vôbec?"
Bola v príliš povznesenej nálade, aby naň reagovala. A na jeho emocionálne výbuchy!!!
"Kľud. Nič sa nedeje. Niečo si si vyfantazíroval. DEVIL je tu iba na návšteve. A odíde. Do DS."
Alan sa pokúsil ju objať. "Ták, keď na ňom nezáleží, tak by sme mohli. Napríklad teraz."
"Nemohli."Vymkla sa z jeho objatia. "Prepáč, porozprávame sa neskôr."
Vzala ten drahocenný obhorený kalich a zmizla vo dverách. Teda vlastne odišla.Presnejšie.
Zostal stáť medzi zhorenými handrami, sviečkami a kameňmi. a kryštáliky skla sa ligotali. A zdalo sa mu, že okrem toho skla sa rozbilo ešte niečo iné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára