nedeľa 4. decembra 2011

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/predmanželské zmluvy

Sedela na brehu. A fyzicky to bolo príjemné.Aj keď.Ten incident!!!No tak jej chcel vrátiť to odmietnutie kvôli
ALANOVI.No, a teraz .


A teraz by to už mohlo teda byť v poriadku, alebo nie?
Tak ešte chvíľu počká.
More sa vlnilo.A vlny sa penili.Voda bola prehriata slnkom.A zelenomodrá .A útesy sa leskli v ligotavej žiare.
A niekde na horizonte sa približovala biela jachta.

"Urob ma svojou ženou,"prosila.A vravel to detský pohĺad, a reč jej mladého tela.
Čítal ju, a usmieval sa.
"Možno to bude bolieť,"nevieš čo chceš.
"Viem čo chcem,učili ma,čo má chcieť žena,"a naozaj si to myslela."A tak je to správne,lebo náš kmeń to tak robí už mnoho rokov, a to tajomstvo odovzdáva matka dcéram."
"Môj svet má iné zvyky,"snažil sa ju presvedčiť."Nemusíš robiť niečo, čo ti povedali.Teraz môžeš robiť, čo chceš naozaj.Čo chceš naozaj?"
A nemusela to hovoriť.Prišli k bungalovu.Ich bungalovu.Teda svadobnemu .
Nebolo to moc zariadené.Rohože, prikrývky,nejaká keramika, madrace, vankúše.
"Urob ma svojou ženou,"povedala.
Ty nevieš, kto som naozaj.Ty nevieš , čo to znamená."
"Som ty a ty si ja.Sme muž a žena, spája nás zmluva, vybral si si ma. Pred všetkými."
"Keď to urobím, už na mňa nezabudneš.A ja odídem. Vždy odídem.Nezabudneš, a už nikdy ma nikto nenahradí.Ja som DEVIL. "
"Si moj muž, a ja som tvoja žena. Keď odídeš budeš moj muž. Tak je to v zvykoch môjho kmeňa."
"Vždy odídem.A zostaneš sama. A nikto Už nemôže nahradiť  DEVILA. Možno sa budem vracať. a ty budeš stále čakať. Naozaj to chceš?"
"Keď ma neurobíš svojou ženou, kmeň ma odvrhne. To znamená, že neviem byť ženou.Neviem plniť želania
muža. Tak je to v každej manželskej zmluve."
"A ty nechceš aby ťa kmeň odvrhol!!!!", to sa už smial
"No dobre, tak čo to teda treba spraviť, aby boli spokojní?"
"Nehnevaj sa, bránila sa,ja to tak musím urobiť, je to rituál!!!!"
"Dobre, "začal vyjednávať,a  dal si pozor, aby sa nesmial nahlas, "tak najprv spravíme tvoj rituál, a potom môj."
"Vieš, aj mňa by kmeň odvrhol, keby že nie, teda keby že to nespravím."
"Ty máš tiež kmeň?"udivene roztvorila zorničky.
"No jasné, že mám!", a to už prskal od smiechu.Tá kúpa bola fakt na niečo dobrá!!!
"No tak, čo to teda chceli, podľa tvojho rituálu? Nech to nepokazím!!!"
Nebola si na istom, či si robí srandu, alebo nie. Ale na druhej strane, držal ju v náručí a hladil po vlasoch, tak by to malo byť v poriadku!!!
"Tak čo mám urobiť?"pýtal sa chlácholivo.
"Matka mi povedala, že pôjdeme do svadobného domu. Potom sa napijeme z jedného pohára.A
A spojíme sa. Našé telá sa budú dotýkať, a ty budeš ja a ja budem ty.
A potom bude tiecť krv. A tá krv skropí rohožu, a potvrdí, že som tvoja žena. A že som hodná kmeňa.
A potom podpíšeš zmluvu. A zaplatíš im."
Zelený pohľad.
"No dobre. Potom budeš moja žena, a ďalej sa budeš správať podľa môjho rituálu. Podľa zvykov môjho kmeňa!!!"
Nalial víno do hlineného krčaha.
"Toto je spoločný pohár. Z ktorého sa napijeme ty a ja."
Podal jej ho, potom odpil a zvyšok rozbil.
"Už nikto nikdy z toho pohára piť nebude!"
Pobozkal ju na čelo.
"Týmto sa naše telá spojili, a už nikdy nikomu nedovolíš, aby to urobil!"
Vzal zo stola nôž a rozrezal si zápästie.
Krv vystrekla a poliala jej šaty a rohožu.
"A krv potvrdila, že si splnila všetky podmienky zmluvy."
Teraz si moja žena a ja tvoj muž."
Ešte stále bola neistá.
"Aký je tvoj rituál?",pýtala sa.
"Pôjdeš do nového sveta. Naučíš sa tancovať podľa môjho kmeňa. a tvoj tanec zvedie mnoho mužov. A si moja žena, budeš počúvať iba mňa.Budeš iba moja. A budú ťa milovať ženy. Budeš slávna."
Moc tomu nerozumela.Vlastne nikdy tomu nerozumela, prečo sa jej muži jej kmeňa nepáčili. Nikdy.
A DEVIL. To bolo iné.Bola to zmluva, a výhodne sa vydala!!!A všetci jej závideli!!!A že má čudné reči a rituály, no nevadí!!!Naučí sa to!!!!

Pred dvere vyložili krvavú rohož.
Zvedavé stareny sa s chichotom rozbehli oznámiť to starešinovi. Že zmluva vyšla!!!!
A nikto si nejak nevšímal tú približujúcu sa jachtu. Vlastne jeden starý rybár hej.
No asi nejaký pašerák perál!!!
Nič zaujímavé.

piatok 2. decembra 2011

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/niečo o zmluvách

A vlna sa valila za vlnou.A more sa penilo, a tú zúrivosť vystriedala otupenosť.
Sadla si na breh.A nechala slané prúdy vody, aby jej namočili šaty. A tie jagavé perly sa ďalej ligotali na slnku.
A drobné mušličky sa kotúľali. A čajky krúžili nízko nad vodou.
Nechcelo sa jej rozmýšľať. Asi najskôr zavolať FREDOVI, nech  pošle auto. A už vôbec sa nevracať.
Urazil ťa, vravel vnútorný hlas. Je to DEVIL, čo by si čakala!!!Predsa to mohol spraviť ináč!!!Keď teda chcel
tú malú!!!
A iný hlas zase hovoril.Veď práve, je to DEVIL. Koho by nebavilo krotiť mustangov. Nemohla predsa čakať, že to odmietnutie kvôli ALANOVI nechá tak, to by predsa asi nespravil ani ,no nech bežný chlap!!!Či vlastne muž.
A naozaj chce vôbec niekoho krotiť?
Kto kedy skrotil diabla!!!
Na druhej strane, ukázať žiarlivosť je chyba.Ale možno práve preto to urobil!!!Akoby na tom záležalo!!!
Snažila sa spojiť s FREDOM.Bohvie prečo,tak ten mobil nemal signál!!!!
Buď tam fakt nebol signál, alebo doň natiekla voda, alebo čo.
Sadla si teda v tom teplom piesku a prižmúrila oči. Slnečné lúče sa odrážali od morskej hladiny. A lámali spektrum farieb. A proste sa dobre cítila, a tie lúče prechádzali cez pokožku. Hrejivé teplo, čo uspáva.
A na obzore sa objavila jachta. Biela jachta,ktorá sa pomaly blížila k pobrežiu. Veľmi pomaly.
Sotva ju bolo rozoznať na horizonte.Ale bola tam.

DEVIL odtisol tanečnicu.
Veľké hnedé oči sa smiali. Bola prekvapená a šťastná.Radosť.Úplne spontánna. To vedia iba deti a zvieratká.
Šialená radosť.
To čo spravila. Nikdy by neverila,že to vyjde!!!
Že niekto taký úžasný. Že taký pekný a bohatý muž si ju niekedy posadí na kolená.
A bude milý!!!
Že jej dá retiazku.
A vezme si ju za ženu!!!
Ako byť niečou ženou znamenalo v jej predstavách,že bude preňho šiť, loviť perly a starať sa o bungalov.
A potom prídu maličké detičky, a budú šťastní!!!
A každý večer bude tancovať. A bude najlepšia z dediny!!!
A on bude hrdý, koľko perál vždy donesie!!!
A aký krásny plášť mu ušila!!!
To teda určite!!!
Bola najdokonalejšia v ručných prácach, a bavilo ju to. Z celej dediny.Či vlastne okolia.
Videla a pochopila,že tej veľkej dáme sa to nepáčilo.
Ale.
Taký muž už ako DEVIL predsa môže mať žien, koľko chce!!!
A určite to ani nie je jeho žena!!!!
Nezbierala preň perly!!!!
A keď teda preň nezbierala perly. A žiadne mu nedala!!!
A to ich bolo plné pobrežie.
Tak si predsa nemôže na nič nárokovať!!!!
A on si predsa jej perly zobral!!!!
To bude asi nejaká jeho príbuzná, alebo také niečo.Najskôr sesternica, keď tak vyvádza!!!
Srdiečko sa jej chvelo šťastím.Že.
Že je naozaj najlepšia. Ináč by si vybral niekoho iného!!!!
Matka si trhala vlasy a bedákala.Slzy sa jej liali prúdom, a miešali s pieskom. Dokonca sa trochu porezala na tých črepoch vázy.
Čo rozbila REGINA.No proste slzy , piesok a krv.
Ale to bolo preto, že chcela zdvihnúť cenu.Takáto príležitosť sa viac nenaskytne!!!!Tak sa poočku obzerala, či to má nejaký účinok. Nemalo.
DEVIL nepočúval. Skúsila sa ešte hodiť na piesok, a zúrivo plakať. A nič.
Dcéry ju zdvihli, a odniesli dnu.Náčelník otváral fľašu vína, čo si schovával na špeciálne príležitosti.Kúpil ju
v hlavnom meste, a bola fest drahá!!!Však vtedy svojej polovičke vysvetlil, že ho okradli záhadní zlodeji, a preto nekúpil domov 20 litrov olivového oleja!!!!!To bol gang,čo útočil dosť často. Vždy,keď teda bolo treba!!!Ako ináč!!!!
Všimol si, že REGINA odišla.Ale. Jednak spravila to isté, čo teraz on, a nebolo to tak dávno.
A jednak bol DEVIL.Nerátal ženy, a nebral ich vážne.A už vôbec nie svadobné zmluvy!!!
Maličkej žiarili oči.A páčilo sa mu to, už dávno nevidel niekoho úplne šťastného. Sálalo to s nej.
Nespútaná prirodzenosť, bez formalít a pretvárky!!!
Sadli si pod palmu.
Nikto z domácich sa neodvážil bližšie. Jednak sa to nepatrilo, lebo predsa snúbenci si musia vravieť veci potichu!!!No a na pobreží bolo veľa perál, a slnko stálo vysoko, a blížil sa príliv.
"Si šťastná?,"spýtal sa aj keď to bolo očividné.Nikdy sa vlastne nejak moc nerozprávali,bola dcéra svojho otca, s ktorým obchodoval.
"Vybral si si ma."A ten pohľad a horúce dotyky vraveli za všetko.
"Teraz pôjdeme do nového domu," vysvetľovala mu.
"A ty ma urobíš svojou ženou.
Potom, na znak toho, že sme manželia, položíme bambusovú rohož pred dvere.To je starý znak, a chráni lásku, perly a rodinu.
Tá rohož bude červená. Ešte nikdy som nebola s mužom.
Starešina, môj otec a kmeńová rada prídu večer.Skontrolujú rohož.
A potom, keďže som splnila podmienky zmluvy, ju slávnostne podpíšeš.Zasvetia ťa a prijmú za čestného člena kmeňa.
Symbolicky.
Potom možeš vojsť kedykoĺvek do nášho bungalovu, a každý z naších ľudí ti vždy pomôže.
A vždy keď vojdeš dvermi , ktoré vedú od mora, môžeš si vziať  perly. Alebo mňa.
Perly čo donesiem.
Bude ich veľa. A budeme sa spolu smiať!!!"
Zelený pohľad.
Páčila sa mu tá jednoduchosť, príťažlivosť a detinskosť.
"Dieťatko, bude to ináč."
"Ako to bude?"
Pozerala naň detským pohĺadom.
"Som tvoja žena,vybral si si ma!!!Nemôžeš teraz odísť!!!To nejde!!!Kmeň ma predal!!!"
A rozplakala sa. Tiež úprimne.
Ako chápal to. Bola to jediná možnosť, ktorú poznala, a vždy sa to tak robilo!!!!
Teda vždy v ich dedine!!!!
"Bude to ináč.Budeš tancovať. A budeš slávna."
Nechápala čo hovorí. Ale podľa tónu  usúdila, že je to dobré.
Asi majú vlastné zvyky, no tak nevadí,naučí sa to!!!A kvôli nemu sa naučí všetko!!!

A biela jachta sa pomaly blížila k pobrežiu.

nedeľa 27. novembra 2011

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/niečo o tanci

Náčelník tiež býval v takom bambusovom bungalove. Zariadenie precízne spracované,zmysel pre estetiku a hodne umeleckých obrazov.
Teda, ako majiteľka akadémie by to označila ako naivné umenie.
Ale aj tak.Opakovali sa motívy mora,perál, tanečníc, a rôzne pohľady na zátoku.
Bolo jasné, že to maľoval niekto, kto má prirodzený talent pre farby a priestor, a asi určite do žiadnej školy nechodil.
Pochválila to,a sadla si za stôl .Pod veľkým slnečníkom pred domom.Aj nádoby boli špecifické, určite ručná robota, a zdobené buď perleťou, alebo vkladanými kúskami kovu a dreva. Pôvodný materiál najkôr kosť a hlina.A porcelán.
Keby že vonku nevidela tie motorové člny, snáď ani neuverí,že tu zanechala civilizácia nejaký vplyv.
Jeho žena bola asi v strednom veku.Vlasy , no tak tie mali všetky ženy kmeňa dlhé, a prepletené ozdobami.
A odev,určite pestrý, a veľmi ľahká látka.

No a potom jej starešina predstavil svoje štyri dcéry.
Ukázalo sa, že sú tanečnice, a chodievajú do hlavného mesta na vystúpenia.
A hlavne tá najmladšia má 16 rokov, a okrem toho ešte aj úžasne kreslí. Ale.
V kmeni platia prísne hierarchické pravidlá, takže
ich sobáš je už dopredu dohodnutý.
Vlastne od narodenia. A dovtedy sa nesmú vidieť.
Ako s manželom.Spravidla to býva starší muž, ktorý je bohatý, a zmluvne sa dohodne s náčelníkom kmeňa
alebo ich otcom, čo je v tomto prípade to isté.

"Keby ovšem niektorú z nich chcel DEVIL, tak .No tak by sa tie zmluvy dali nejako upraviť...,"to tak nejak podotkla ich matka, a dievčatá začali nosiť na stôl.
DEVIL sa tváril, akoby mu každý deň k raňajkám ponúkali aj zo štyri dievčatá, a nabral si nejakú rybu v bohvie čom a nejaký alkohol pálený z trstiny a koláče čo boli z pečených banánov a manga. A že teda by mohli niečo aj zatancovať, aby teda vzácna návšteva videla, aké sú šikovné!!!!Keď teda už chodia aj do toho hlavného mesta!!!!
Tou vzácnou návštevou asi myslel REGINU, čo teda sedela vedľa neho, a nebola si istá, či sú lepšie mandle  v aspiku, alebo teda slimáky na masle,a ešte mali kaviár aj s domorodým pečivom!!!!
Vlastne čím ďalej mala väčšiu chuť zdvihnôť sa a odísť. Na druhej strane, nejaký dôvod nato nebol.Je fakt,
že náčelník síce ponúkol dcéry, ale...ale možno to bol iba bontón!!!Teda iba.A nechcela to domyslieť,čo ešte tak...
Tak teda doniesli tamburíny a začali tancovať.
Bolo to niečo medzi brušným tancom a lambadou.
V každom prípade náruživé, a mali to prepracované.
Ohýbali sa rovnako v rytme hrkálok, a prežívali rytmus, a ten pohyb pripomínal dokonalé artistky.
To nebolo len z povinnosti ulahodiť otcovi, boli  naozaj šťastné, že tancovali.
Preto že mali radi tanec, alebo preto, že tancovali pred DEVILOM...
A vedeli vôbec, kto je?
Tanec sa zrýchľoval.Dvíhali sa bedrá a boky, kolená.
A dlhé vlasy.Tie sukničky nezakryli nič. Skôr zdôraznili úplne všetko.Točili sa, a skláňali, dvíhali a vlnili, a naozaj to bolo úžasné ako výkon.
To musela uznať aj ako mág, alebo znalkyňa umenia.
A tá najmladšia bola fakt najkrajšia.A asi miešanka, teda europske črty a olivová pleť, dlhé vlasy a fakt prednosti...nikdy na ženy nežiarlila.Ovšem nikdy alebo teda málokedy pred ňou tancovali polonahé.A nikdy alebo málokedy bol zrovna pritom niekto,kto bol jej priateľom. A milencom.
Hudba prešla do vyšších tónin.A tá krásna tanečnica si trochu zle vyrátala krok, alebo sa zošmykla na piesku.
Teda, vlastne by sa bola skoro zošmykla, keby.
No predsa, keby tam zrovna nebol DEVIL!!!Čo ju samozrejme veľmi rýchlo zachytil. A posadil si na kolená.
"Krásne tancuješ, maličká," a zelený pohľad by bolo vidno až za ústie zátoky.Teda bohvie kde, ale REGINE sa zdalo, že.
ŽE zrovna prekročil úplne všetko, čomu sa hovorí...vlastne ako sa tomu hovorí?
"Odmena pre teba, a tvoje sestry, zložil si retiazku a pripol jej ju na šiju. Myslím že vyhráte súťaž v meste, a potom veľa ďalších.Určite."
Malá sa hodila do piesku.
" Nechaj si ma, prosím,"vravela polohlasom.
"Prosím, spravím všetko čo chceš, budem tancovať iba pre teba, prosím!Ja viem komu ma sľúbili, zmeň to!
Ty môžeš!!!"
"Kto to je?",informoval sa DEVIL, a REGINE sa zdalo, že sa už rozhodol. Alebo sa jej to iba zdalo?
"Naša krásna dcérka je zasnúbená s veľaváženým pánom sudcom.Je veľmi priateľský, bohatý a má vplyv."
"A je starý, že...doplnil DEVIL.
"Koľko to má rokov?" , a znelo to mierne s humorom.
"Vyzerá veľmi dobre, a tú známosť jej závidí celé okolie!!!"dušovala sa matka.
"Vyzerá na 70, hádajú mu 60, a má 80..."šepkala tá tanečnica zúfalo,
"A dožije sa aspoň 120!!!"
Regina mala pocit, že. Že to už nevydrží!!!!
"DEVIL,to nemyslíš vážne, že si ju chceš nechať!!!To má byť ako nejaká pomsta, alebo čo!!!"a prestala sa ovládať. Zdvihla sa, a cítila , ako jej nával zlosti stúpa až niekam. Niekam vysoko.
"Ale miláčik, holúbok, zlatíčko,"ozvalo sa úplne pokojne.
"To je predsa bežná záležitosť, starší muž si chce vziať mladú pipku, no a môžem jej pomôcť, dokáže sa presadiť tým tancom, má nato, tak prečo nie? Keď sa nato pozrieš z tejto stránky, tak vlastne zachraňujem mladý talent!!!Ako majiteľka akadémie umení by si preto mohla mať porozumenie, no nie?"
A zelený pohľad.
A ten úsmev.
A vlhké oči tej tanečnice!!!!
A mal vzácnu vlastnosť vyprovokovať úplne na doraz. A. A tá malá sa túlila ako mačiatko, a jej rodičia sa určite tešili, aký výborný obchod zrovna urobili!Teda vlastne  navonok bedákala hlavne matka. Že jej dieťa má vynikajúcu partiu. A nedovolí jej zničiť si život tancom!!!
Vlastne pôvodne chcela iba odísť a zachovať bontón. Teda tie zvyšky, čo ešte zostali.
A potom povedal:
"Zajtra podpíšeme zmluvu."
A tá malá sa zdvihla zo zeme a začala bozkávať rukáv jeho košele, a ...a už to nevydržala.
A chytila do rúk veľku krištálovú vázu s kvetinami, apraštila ňou o kovové zábradlie.
"DEVIL počúvaš sa, čo hovoríš?"
Rachot rozbitej vázy zanikol v bedákaní matky , a nadšených výkrikoch náčelníka, a v no proste tej trme vrme, a vlastne si nikto ani moc nevšimol ani tie rozbité taniere a šálky a ju...
A zastavila sa až na piesku v mori...
A strašne sa jej chcelo plakať

piatok 25. novembra 2011

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/prednosti divočiny, motorových člnov a šalátu

DEVIL bol vždy niečo, čo sa nedalo úplne dosiahnuť.Mýtus. Žiadna žena nikdy nemohla povedať, že ho vlastní. Že je úplne jej.
Možno by stačilo povedať, že s ním odíde.Príde síce o postavenie v BS.Ale.
Ale bude potom ešte rovnocenný partner?
Nie je práve zaujímavé, že. Že aj ona je mimo,že nemôžu byť stále spolu,Spoločensky ani fyzicky.
Nikdy nepatrila k ženám,čo sa dajú ovládať.A ešte nebodaj navždy!!!
Že stereotyp zabíja lásku!!!
Nechcela myslieť nato, čo sa stane,keď sa vráti ALAN. Fred mu nič nepovie. Títo domorodci určite tiež nie.
A keby.Aj. Tak čo. Alan bol od nej závislý.Spravil by všetko, čo povie.
"Je tu nádherne,"prehodila ako kráčali po pláži.
Ten ich náčelník mal fakt hlboký pohľad.Teda nie síce zelený. Ale aj tak. A úsmev.
"More vždy niečo prináša,"vysvetľoval.
"A berie si. Má zázračnú moc. Plní želania. Je to tajomstvo."
"Áno,určite,"pritakala. Nebude brať nikomu ilúzie a kaziť radosť. Celá tá džungľa a pobrežie pôsobili neskutočne. Ako snivá romanca. Snivá romanca z iného sveta.
Pokiaľ tam DEVIL chodí častejšie, tak určite sa splní kadečo. A asi to ani tak veľmi nezávisí od mora.
Z domčekov sa vyhrnuli domorodci.
V tých kalikových pestrých šatách. a s jasotom zbierali perly. Do  hlinených nádob!!!Určite posvätných.
Lebo to chcel boh mora.
Smiali sa. Boli šťastní.A tešili sa ako deti.Deti boha mora.
A odrazu jej z toho bolo nanič.
Úplne nanič.

DEVILA zastihli v hlúčiku mladých dievčat.
Tentoraz fakt zelený pohľad. Boli ako zhypnotizované. A smiali sa.
Prehýbali sa v ľahkých šatočkách. Vietor česal dlhé vlasy. To kaliko nestíhalo zakryť pohybujúce sa boky a .A farebné drevené náhrdelníky letmo zakrývali šije a zdôrazňovali prsia.
A ich oči prezrádzali oddávna starú túžbu. A tá túžba prerástla všetko okolo, a sršala ako planúci oheň.
A s úžasom zistila, že žiarli!!!
Žiarli na tmavé pružné mladé telá, na obyčajné domorodé dievčatá!!!Čo pracujú  a poznajú akurát svoju zátoku, perly čo aj tak musia odovzdať, a more, čo je tam teda stále!!!
A ich živočíšnosť, a sex, čo z nich sálala!!!
"Dobré ráno,"pobozkal ju decentne.
Dievčatá s chichotom ustúpili pár krokov dozadu.
"Krásne ráno," a platilo to ak pozdrav pre všetkých.
Čítala, čo si myslia. Iba tak. Starešina uvažoval, či nezabudli na olivový olej, a či si dá krabí šalát.
DEVIL sa čítať nedal.
A u dievčat to bol obdiv.
Obdiv. Očarenie. Možno trochu závisť.Ale celkove očarenie.
Ako keby videli ľudí z iného sveta.
Je DEVIL z iného sveta?
Ukľudnila sa. Vlastne má pravdu!!!Tých pár dní treba prestať hľadať zbytočné problémy!!!Možno si tiež nie je istý. A testuje si to! Čo spravíš,keď!!!Tak má žiarliť, alebo nie!!!Čo bude výhodnejšie!!!?
"Chodíš sem často?",pýtala sa, a dala si záležať, aby to vyznelo prirodzene.
Miesto DEVILA sa ozval náčelník.
"Je tu dobrá rybačka, južné víno a naše dcéry dobre varia."
"Útek z civilizácie," doplnil  DEVIL,a rozhovoril sa o prednostiach tých nových rybárskych člnov, čo nakúpili za tie perly.Minulý rok, samozrejme.
Prednosti domorodkýň nespomenuli, ale vlastne to ani nebolo až tak treba. Tie boli očividné, a určite viac ako tie člny, čo kotvili pri pobreží.
Uvažovala, či to spravil naschvál.Na druhej strane, predsa nebude žiarliť na...na úplne neškodné bezvýznamné no ako to nazvať, no proste plebs!!!Naozaj nebude?
Rozhodla sa, že nebude.
Ovšem  bolo jasné.
Že asi áno.

utorok 22. novembra 2011

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/príliv a odliv

Zobudila sa na škriekanie čajok.
Cez bambusové rohože prenikali slnečné lúče.
Prižmúrila oči. kde to vlastne je?
Od hotelovej izby to malo ďaleko. Ručne viazané koberce, a tkané záclony. Všade tŕstie, bambus, a mušle. Ratanový  nábytok zdobený perleťou lastúrnikov. Jemné sklo.Nejaká keramika.Všetko pôsobilo veĺmi prírodne.
Vyrobené z toho,čo dalo more a pobrežie.
Na druhej strane, kto by ju hľadal v domorodom bungalove!!!
DEVIL spal vedľa nej.Môže sa vôbec niekedy stať, že nevyzerá dobre?
Pohladila pohľadom.
Čo jej to vlastne včera povedal?
Tá tequila, či čo to bolo,mala spätné účinky.
Vravel. Je to na pár dní. Prišiel som na pár dní.
Pomaly sa jej vybavoval večer.
Opatrne vstala.Nechcela ho zobudiť. A vyšla von z chaty.
Domorodcov nebolo vidno. More šumelo, a na pobreží sa ligotali tisícky perál.
Pravých, ako povedal včera.
No hej, DEVIL je DEVIL.
Keď nie ruže, tak perly. Ako zmysel pre romantiku určite.A vždy vo veľkom.
Vykročila na pláž. Vychádzalo slnko. Už ho bolo vidno skoro do polovice,a červená žiara zlatila hladinu.
Perly boli mokré. A celé sa to neskutočne lesklo. Naozaj boli ružové , biele, a čierne.
Presne, ako to povedal.
Zohla sa pre pár.Skoro dokonalý tvar. Ale drobnučké nezrovnalosti v perleti. Každá trochu iná, a predsa  dokonalá. Vlny vyplavovali drobné myšličky a račikov.
Zišla úplne dolu na pobrežie. A  slnko postupne odkrývalo kúsok po kúsku červený pomaranč. Obrovský červený pomaranč, čo sa pomaly menil na zlatistú žltú.
Povedal na pár dní. Čo je to pár dní? Ten týždeň, alebo viac.Alebo.
Dokázala by vôbec povedať niečo iné, ako naposledy? Už ju vlastne vybrať nenechal. A vlastne ani nechcel, aby si vybrala. A keby s ním odišla, dokázal by s ňou zostať?
More šumelo. A pobrežie vyzeralo ako obsypané diamantami. A kvapôčky slanej vody sa trblietali na perlách, kamienkoch a mušličkách. Voda bola na počudovanie teplá.
Vlastne sa nechcela rozhodnúť. Ani nato myslieť. Bolo by to absurdné presťahovať sa do DS. Jej vplyv, škola, tieňový kabinet.To všetko bolo BS.A ešte donedávna bola presvedčená, že je to svet,ktorý je najlepší
a nemôže existovať nikde inde. Kým neprišiel ten blbý FAUST, a nezačal sa zháňať po nesmrteľnosti. A ona sa prvý krát dostala k tej fotke. Fotke jediného DEVILA, čo za niečo stál.A potom.
Potom .Ako fakt je, že ona by romantickejšie ráno na pláži asi nevykúzlila. Ani ako mág. V ženách sa rozhodne vyznal. Na druhej strane .Pri tom zozname frajeriek,by bolo divné, keby že nie.No snáď nežiarli!!!
"Madam,"vytrhol ju z úvah mužský hlas. Bol to starešina, náčelník tej domorodej osady. Otočila sa.
"Krásne more,"usmiala sa. Mal široké líscne kosti, výrazný nos, a pokožku opálenú do hneda.Skoro žiadne vrásky. A trochu šikmé zrenice. A hlboký pohľad.
"Žijeme tu oddávna. Naši predkovia nás učili podobať sa moru.
Stáť na nohách, a nepočítať prílivy a odlivy."
Usúdila, že domorodá filozofia má niečo do seba.
Morské vlny ustúpili. A príliv  rozhojdal morské riasy.
Príliv a odliv.
Je pravda, že more dôverne poznala. Rada jazdila .A zvlášť skoro ráno. A útesy. Ale nikdy v tejto zátoke nebola. Na chvíĺu zapochybovala, či je to vôbec celé skutočné. Fatamorgána!!!
"More má svoje tajomstvá,"snažila sa prispôsobiť tej domorodej dvojzmyselnosti a starodávnej múdrosti.
"Kto vie čakať, vie veľa.",nedal sa vyviesť z kontextu starešina.
"Ale neplatí to, keď ide o raňajky,moja žena nachystala malé pohostenie."
Skoro povedala, že pokiaĺ sa to malé pohostenie podobá nato včerajšie, no, tak. Tak to chce statočnosť, neprejesť sa. Ale narýchlo jej neprišla na um žiadna múdra fráza, tak to zakončila slovami výborne,a pomaly
sa pohli k osade.

nedeľa 13. novembra 2011

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/ako sa získavajú perly

Zmrákalo sa. More sa kúpalo v zlatočervených lúčoch zapadajúceho slnka.A vzduch už nebol horúci, a vietor
prinášal od mora vôňu soli.Čo sa miešala s pachom rýb, chalúh,a ozónom.

Zaparkoval auto. Medzi palmami a nejakými stredomorskými kríkmi.Asi nejaký druh azaliek.Posiaty drobnými kvietkami, úzkymi dlhými listami.
Ešte stále nevedela, čo presne povedať.Je fakt, že najprv nechcela, aby sa niečo pýtal.Teda niečo vysvetľovať.
Ale, Na druhej strane.Predsa nemôže prísť len tak, a obaja sa budú tváriť, že sa vôbec nič nestalo!!!
Zrovna sa nadýchla, že .Že navrhne nejakú  vysvetľovaciu diskusiu,ale prerušil ju.
"Toto je zátoka, kam sa bežne nechodí.Bude sa ti páčiť, uvidíš!"
"DEVIL, ja.."
"Ozaj a pôjdeme po pláži. Tak a čo si vlastne chcela povedať?"
To prehodil len tak náhodou,keď sa vyzul, a bol po kolená od prílivovej vlny.
Piesok bol teplý.A vlny vyhadzovali mušličky a kamienky. A nad obzorom lietali čajky.Biele čajky.
A voda bola príjemná.Strčila topánky do tašky.
"Naozaj nechceš nič vedieť?"
Zelený pohľad.
"Ja predsa všetko viem.Všetko čo potrebujem."
"DEVILOVIA vždy vedia, čo potrebujú."
"Keď chceš, môžeš mi o tom rozprávať.Je úplne jedno, čo teraz hovoríš. Ja viem, čo si myslíš naozaj."
"Nevieš ma čítať!!!"
"Že nie? Neveríš, že je slávnosť perál!!!A je!!!"
"Myslím to vážne!"
"Ja tiež! Kúpať sa budeme potom!"
Vzdala vysvetĺovanie. Za ústím zátoky horeli ohne. Veľké vatry. A kúsok od nich stáli rybárske domčeky. Maličké drevené stavby,kombinované plechom. Každá s osobitným koloritom.Kúsok koberca.Asi bol kedysi červený. Naskladané pneumatiky. Udice. Starý klavír. A malé štrkom vysypané chodníčky.
V bielom piesku zostali slnečníky. Nikto pod nimi neležal. A gumené hračky.
Na pobreží sa chystala slávnosť.
Na drevenom pódiu čakali hudobníci.Bubny,harmonika,flauta,nejaké hrkálky a píšťaly.Prichádzalii domorodci. Pestré kalikové šaty. Opálená pokožka. Čierne vlasy.A každý mal okolo krku šnúru perál.
"Ich predkovia sa naozaj živili lovom perál,"vysvetľoval DEVIL.
"Naozaj sa potápali aj 20 metrov bez prístrojov a orezávali z útesov mušle. Dnes je to ináč.Na konci zátoky je farma. Tam umelo chovajú mušle, a vkladajú do nich piesok, aby tvorili perly.
Keď je perla dosť veľká, tak si ju zoberú a predajú.
Hodnota je oveĺa nižšia ako kedysi, ale na prežitie to vystačí."
"Naozaj majú na sebe pravé perly?"
"Nie,to sú umelé.Lacná bižutéria, a suveníry pre hostí."
Predstúpil starešina, a povedal pár slov.Vodou z mora pokrstil mušle a prichystané náhrdelníky.Perlové.
Slávnosť sa začala.
Rozotvučali sa bubny.A píšťaly.A melancholický zvuk flauty. A hrkálky.
Ženy a dievčatá sa roztancovali.Vysoko dvíhali kolená, a pestrá látka sa vírila v rytme tamburín.Tmavé vlasy
viali v rytme zrýchľujúcej sa hudby.Bolo to živočíšne, divoké,a vzbudzovalo túžbu.
Postupne sa pridávali muži.Tvorili sa dvojice, ktoré sa ovíjali ramenami, a točili vo víre stupňujúcej sa melódie.
Slnko už skoro zapadlo.Červené lúče ožarovali príboj , a miešali sa s plameňmi vatier.Stúpal príliv, a zaplavoval pláž.
Rodina starešinu pripravila pohostenie. Všetko na drevených bambusových stoloch.Prikryté plátnom z morských rias. A všetko dary mora na rôzny spôsob.Upravené kraby, sépie, kalmary.Ramená chobotníc v rôznych nálevoch.Morské ryby marinované, pečené, varené.Kavíár.
A šaláty.Čakanka, mučkátový orech, kaktusy.A výhonky bambusu.
A víno. Červené s príchuťou južných krajín .A výrazným buketom.
A celé to malo ďaleko od elegancie a prepychu.A napriek tomu.Napriek tomu z toho sršala radosť, vášeň a zmyselnosť. Domorodá slávnosť na oslavu mora.
"Poď tancovať,"ťahal ju pomedzi páry.
"Nepoznám to,"snažila sa uvoľniť.
"Je to tanec mora, tanec perál, tanec pri ktorom nemusíš predsa nič vedieť,"smial sa.
"Kto tancuje s DEVILOM,predsa nemusí vedieť kroky!"
Poddala sa rytmu.Rytmu mora, tých hrkálok, a pevnému objatiu.
Skončili v príboji.
A potom keď sedeli na piesku. A horúce plamene vatier sušili tenké pestré deky.
A víno s tým buketom udrelo do hlavy.A dosť.
A hudba stíchla a podobala sa na cvrlikanie cikád.
A na oblohe sa rozsvietila zornička.
A zelený pohľad.
"Viem, o čom chceš hovoriť. Viem ,že žiješ s ALANOM. A že sa o týždeň vráti.A že som ti dal vtedy na výber.
A ty si si vybrala jeho."
Mlčala.A vlny stúpali.
"Tá módna show v zelenej farbe.
Zostanem tu pár dní.Nemusíš si vybrať. A nemusíš nič hovoriť. Ani jemu.
Ani mne.Ani nič vysvetľovať.Sme tu teraz. A čo bude zajtra.To je jedno.
Potom sa rozhodneš.Alebo nie. To nie je dôležité.Dôležité je,čo je teraz."
A more stúpalo.A rozozvučali sa bubny.
Nad vatrami sa objavili obrovské lampióny.Plnili ich vzduchom.A vietor ich odnášal nad more.
Vysoko nad more.
"Želaj si niečo!"
Bubny gradovali.
A tanečnice zhadzovali pestré kalikové čaty. A ponárali sa do tmavej vody. Aby bohovi mora obetovali perly.
A dunela bubnami,a morskými vlnami.
"Želaj si niečo!"
A plamene vatier olizovali nebo. Desiatky rozžiarených lampiónov plávalo vzduchom. A tmavé telá prebleskovali pomedzi vlny.
"Želaj si niečo!"
Želala si. Aby ten večer neskončil.Aby sa ráno nemusela vrátiť do haciendy. Aby bola jedna z tých mladých domorodkýň,a nemusela stále robiť iba to, čo musí!Aby nebola mág, na ktorej rozhodnutiach stojí a padá politika BS!!!Aby .
A more stúpalo.
A najeho vlnách plávali perly.
A miešali sa z bielou penou . A z vody sa vynárali ženy, čo priniesli obetu svojmu bohu.

Ráno bola pláž posiata perlami.Bielymi, ružovými a čiernymi.
Vlny klesli.
A  tie perly boli pravé.
A DEVIL sa smial.

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/Načo sa používa čierny kohút

A rieka tiekla.Stmievalo sa. Sivá pavučina oparu sa prelievala nad hladinou.Breh porastený kríkmi.
A vetvy a konáre čo splývali s tmou.
Nízko nad obzorom žiarila hviezda.
Niekto stál na moste a pozeral sa. Voda šumela.A hladina tmavej vody sa čerila v bielej hmle.Bolo chladno.A tmavé oblaky sa rozlievali po oblohe so všetkými odtieňmi sivej.
"Je čas,"povedal niekto.
Ozvali sa kroky.

Most bol labilný.Hojdal sa.Vlastne ho stačilo rozhojdať.A končil chodníkom.Cez čierne škvrny kríkov presvitala lúka,vlastne skôr trávnik.A múr cintorína. Kamenný biely múr, čo sa belel pri svite vychádzajúceho mesiaca.

Cintorín,kam už nikto nechodil.Kde sa týčili staré kríže.A dávno napoly spráchnivené vence.Popukané náhrobky písané švabachom. A mená, čo už dávno nikomu nič nehovorili.A ani nepovedia.A žiadni návštevníci.
To bolo asi najhlavnejšie.Žiadni návštevníci, čo by si pamätali ,že je tu vôbec niekto pochovaný.Kláštor za tie roky, odkedy vládu prevzala osvietená sestrička,slúžil čiste ako firemná značka. Značka na nelegálne pašovanie DEVILwhisky. A ešte na satanské obrady. Ktoré ďaleko predčili všetky predstavy DEVILA.
Keby o tom vedel. A končili vždy smrťou.A pokiaľ nie, tak to bolo pomalé umieranie za živa.
Blížila sa hodina duchov. Blížila sa dvanásta.
Most sa rozhojdal.
Niekto zapaľoval sviečky v tvare pentagramu.
Vietor stíchol.Iba listy šumeli a čakali.
"Volám ťa!"recitoval niekto.
"Volám toho, čo spí!"
"Nech sa noc zmení na deň, a deň na noc!"
"Nech sa stane!"
Zavoňalo kadidlo a umrlčí prach.
"Volám ťa!!!"
"Nech sa otvorí zem!"
"Nech sa noc zmení na deň, a deň na noc!"
Sviečky pentagramu sa predĺžili.
Niekde v diaľke sa ozval nočný vták.
Vzduchom prešiel mrazivý závan.Mrazivý závan.A hlas nočného vtáka.
"Volám Ťa!!!"
"Nech sa otvorí zem!"
"Staň sa!"
V šumení listov sa ozval zvuk.Zvuk pomaly sa sypúcej hliny.
Tá hlina sa fakt sypala.A praskal mramor. A kamienky. Drobné kamienky sa kotúľali do nekonečna.
A uderom dvanástej sa hroby otvorili.
A mesiac svietil na biele kostry.Vysušené kostry,ktoré dávno už nikoho nezaujímali. Ani červíky nie.
Kostry mužov a žien.Detí. Ktorí mali svoje túžby.Svoje ciele. Svoje.Niečo svoje.
Čo sa zmenilo na prach. Prach čo sa teraz usadzoval na listoch .
Listoch cintorínskych stromov a kríkov.
A .
Vytiahol z vreca čierneho kohúta.Mal zviazané nohy a zobák. Čierny kohút. Jeho krv.
Jeho krv.
Tá krv sa odjakživa používala ako vudu. Odjakživa ľudia chceli ovládnuť smrť.A prikazovať jej.
Položil kohúta do stredu pentagramu.

Oxiayala holado, od zodirome O coraxo das zodiladare raasyo. Od vabezodire cameliaxa od bahala:NIISO!
Salamanu telocahe! Casare manu hoel-qo, od ti ta zod cahisa soba coremefa i ga. NIISA! ba gile aberameji
nonucape.Zodacare eca od Hodameranu!!!Odo cicale Qaa!!!Zodoreje, lape zodiredo Noco Mada,hoathahe
Saitan!!!

Zatriasol mocný trón a na Východ sa rozletelo päť hromov. Orol prehovoril a hlasno zakričal:Odíďte od domu smrti!!!Zhromaždili sa a stali sa mierou, oni sú tými nesmrteľnými, ktorí sa preháňajú na smršti. Odíďte!!!
Lebo ja som pre vás pripravil miesto. Dajte sa preto na pochod a ukážte sa!!!Odkryjte tajomstvo mystéria svojho stvorenia!!! Buďte ku mne priateľskí, lebo ja som vaším Bohom, pravý uctievač tela, ktoré žije večne!!!
                                                                                                                     Jedenásty kľúč/Enochiánsky
Zaleskol sa obsidánový nôž.
A vystrekla červená krv. Sfarbila čierne perie.
"Zhromaždite sa okolo mňa, o vy, ktorí vzdorujete smrti, a Zem bude navždy vaša,aby ste ju mali v držaní!!!
"Nech sa tak stane!"
"Regie SATANAS!!!
"AVE SATANAS!!!!"

V hroboch sa niečo pohlo. A očné jamky svietili.
A spráchnivelé kosti sa ligotali.
A čeľuste. Biele zuby.
"Pri všetkých Bohoch Pekiel, rozkazujem, aby sa všetko, o čom hovorím, tiež stalo!!!!"
"Šemhamforaš!"
"Sláva SATANOVI!"

Nočný vták stíchol A mesiac prikryli čierne mraky.
A most sa hojdal. Pod krokmi. Krokmi zástupu.
Ten zástup kráčal ako jeden muž.
Rytmicky.
Čierne postavy.
Ten zástup mal jedného boha.
A ten boh oklamal smrť.
Biele zuby.
Šemhamforaš!
AVE SATAN!!!!

pondelok 31. októbra 2011

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/Raňajší chlad a niečo o tom

Prebrala sa na raňajší chlad.Okno bolo stále otvorené,a záclona povievala vo vetre. Presnejšie roztrhnutá záclona.A jej zdrapy sa zachytili na konároch.
Obločnica bola mokrá od dažďa.
A kaluže vody pod oknom.Vstala z koberca, a pretiahla sa.Už dávno nemala takú dobrú náladu.A nevadilo, že šaty má ukrčené a mokré!!!Ani že vlasy utrpeli tým ležaním na koberci, a tá kučierka je dávno ta tam.
Stála pred zrkadlom, a pozorovala svoju novú tvár!!!
Usmiala sa. Rukami si prešla po vlasoch.A fakt!!!Na svoj vek je telo INGRID krásne!!!DEVIL vedel, čo si vybral!!!Bude sa milovať s DEVILOM!!!!
Už tá sama predstava bola úžasná!!!Ona, jeho zarytý nepriateľ, niekto, koho zduše neznášal,Má vôbec DEVIL dušu? To je jedno, no proste teraz je ona INGRID ADAMSOVÁ,je DEVILOVA frajerka, a on nato nepríde!!!
A potom potom keď sa zamiluje do nej, pre jej vlastnosti,tak už bude neskoro!!!
Lebo.Lebo lóža ovládne svet. ONA je lóža!!!!
A. DEVIL. A DEVIL je nepriateľ, ale. Ale proste pokiaľ bude jej milenec, tak ho ušetrí.
Ešte nie.
Ešte nesmie nič vedieť.
Ešte sa to nespustilo. A ešte nevyhrala.
Ale ten smiešny BS a DS systém jednoducho padne!!!
A už teraz sú robené zoznamy, kto to prežije.A kto tu ďalej nemá čo robiť!!!
A potom. Potom bude vládnuť.A on bude rád, že teraz o ničom nevedel.
S uspokojením si rozčesala vlasy.Šla do sprchy. A kochala sa novým telom. To sa predsa nedalo porovnať
s tou vetchou troskou!!!
Perlivé kvapôčky na koži. No, nejaké vrásky. to sa spraví!!!Minimum!!!
Prehodila si župan .A vrátila sa do izby. Vybrala z koša kocku.
A zazvonila na obsluhu!!!!
Nie, žiaden bylinkový čaj!!!
Fľašu toscánskeho, a s horkým buketom!!!
A nechce žiadne jablčné kašičky s banánom!!!
Šunku, syr a miešané vajcia!!!
A niečo sladké!!!
Žiadne DIA!!!!
Ale áno, no tak zmrzlina môže byť!!!!!A aspoň tri druhy!!!
A kávu!!!So šľahačkou, ako inak!!!!
Asistentky nevychádzali z údivu!!!Nekričala, nesťažovala si na bolesti hlavy a nočnú moru!!!!
A dokonca nevynadala správcovi hotela za roztrhnutú záclonu,a za zlé zatváranie na okne!!!
A prišla na skúšku včas, a nie o hodinu neskôr!!!!
A dokonca na prvý raz povedala a zahrala úplne všetko!!!!Až jednu vetu, ALE aj TAK!!!!!
A TOSCANINI skoro zabudol , že má kričať STOOOOOOP, lebo mu povedala, že to ružové sako mu ide k vlasom!!!!!!!!!!!
A o jedenástej,keď mali prestávku. A TOSCANINI rozmýšľal už asi hodinu, ako to myslela s tým sakom.
Tak zdvihla mobil,a zavolala DEVILOVI.
"Ahoj,miláčik. Ale áno, je tu krásne. A scenár je úžasný!!!A spala som výborne. A budem rada, keď prídeš.
Včera?Á,áno,no to bola nejaká škaredá depresia!!!!No vážne!!!!
A mám na sebe ten zelený korzet, čo sa ti vždy páčil. Áno, jasné.
Vyjdeme si niekde, dobre?
Pááááááááá!!!!

A ešte niekto sa ráno prebudil na chlad.Raňajší.Chcela vstať, a vynadať tej blbej obsluhe, že. Že zabudli temperovať!!!Lenže nezabudli. Bola v aute. S nejakou cudzou poznávacou značkou. A keď sa prvý krát pozrela na svoje ruky, tak neverila.
To predsa nie je možné!!!!
To je sen!!!
Sníva sa jej nočná mora!!!!
V skutočnosti spí v hoteli, a zabudli pustiť kúrenie!!!!
Je .Vlastne nie je možné, aby sa z nej cez noc stala starena!!!!Neveriacky pozerala na tú tvár v spätnom zrkadle. TO je nemožné!!!!
Vyzerá ako tá starena, čo ju bola varovať!!!!!
Skôr, než stihla niečo povedať.Tak muž za volantom sa pozrel do späťáku a precedil:
"Nekrič. Nechaj to tak.Buď rada, že sme ťa nezabili.Lepšie žiť takto, ako vôbec, čo myslíš?""

A auto sa rýchlo šinulo vpred.
A okolo stúpala ranná hmla.
A vychádzalo slnko.

nedeľa 30. októbra 2011

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/niečo o orchideách

Stála pred zrkadlom.Je všetko v poriadku?
Jej team sa fakt snažil. Aby to bolo v rámci elegancie. A. A drahej elegancie.Ale popritom neškrobené, bez silného make upu.Prirodzenosť a pôvab.Aj keď to bola práca vizažistov niekoľko hodín.
Ako doplnky si vybrala niečo z jeho kolekcie. Keď teda o to požiadal.A šaty. Šaty boli tiež zelenomodré.
Teda ,čo vlastne nebolo nič divné, lebo zelená sa stala hlavnou farbou sezóny.Jazmín zelená.
Ešte nejaký náhrdelník.Nakoniec si ho nevzala. Lebo. No lebo ju požiadal, aby použila šperky od neho. Až si vezme všetky, bude si moc myslieť. Čo by vlastne tiež nebolo nič nové, on si vždy o sebe veľa myslel!!!!
Tak naušnice.
A mala trému ako školáčka. Normálne chuť znovu vyhádzať tie skrine, a skúšať tie šaty. Lenže.
Lenže vlastne tie šaty už ta tých pár hodín vyskúšala, a bolo jasné, že zrovna tieto sa najlepšie hodia k vlasom, tej zeleno striebornej kolekcii a vôbec tej schôdzke.
A ešte .Mala by niečo zjesť!
Od rána po tom telefonáte zabudla, že niečo také treba!Tak nejaký syr, no a ...a zrovna keď sa rozhodovala nad švédskym stolom alebo misou bohviečoho,zastalo vonku auto.
Vlastne .Vlastne od ohlasovania návštev tam bol majordomus, alebo v najhoršom niektorá z asistentiek.
Ale. Ale no proste mala od rána otvorené okno,s výhľadom na príjazdovú cestu. A bola nesvoja.
Ako vlastne. Čo mu povie?
A možno sa bude pýtať na ALANA!!!Však to vtedy bolo na výber, buď ja alebo on!!!!
To. Fakt je, že ALAN bol jej priateľ, podriadený, veľmi šikovný manager, a pozorný milenec. Lenže.
Lenže. Lenže keď bola s ním, myslela na jazmín. A zelený pohľad. A vôbec!!!
ČO mu povie,keď sa spýta?
Z interiéru dala odniesť ruže. A vôbec všetko, čo by mohlo pripomenúť, niečo, čo sa vtedy stalo.Nič.Nech sa nič nepýta.Ale.DEVIL je DEVIL.Ako,tam sa nedalo počítať s ničím.
Vyzrela z okna. No áno, poznávacia značka DS.
Vošla asistentka.
"Slečna Regína,návšteva."
Ešte jeden pohľad do zrkadla. No,snáď všetko v poriadku.
Čakal ju .A prezeral si interiér.Až tak moc sa toho nezmenilo.Akurát vo vázach boli orchidey.Krásne to je fakt.
Ale predtým tam vždy boli ruže!Dobre, tak tie ruže radšej spomínať nebude!!!Aj keď. Na tvári mu zaihral úsmev,keď si predstavil alanovo auto.Ako visí na tej gigant ruži, čo mala 120 metrov!A nebude provokovať.
Vošla.
Bola to zeleno-tyrkysová kombinácia.A zladené. Určite práca vizážistov.To mal v oku. Ale.Ale výsledok bol fakt výnimočný.Alebo. Alebo si proste nechcel pamätať, ako vyzerá.Chcel si pamätať, ako vyzerá. Ibaže.
Ibaže to bola jediná žena, čo dala prednosť záhradníkovi pred ním!!!Teda čo vôbec kedy dala niekomu prednosť pred ním!!!Čo teda bolo fest poburúce,lebo zelený pohľad kosil všetko, vždy a všade!!!To presnejšie znamenalo priazeň žien. A bez ohľadu na vek, vzdelanie a vôbec na niečo!!!Až to niekedy vadilo.
"Si krásna,"prehodil, a pokračoval ,ako keby sa včera rozišli na pláži, a prišiel ju vyzdvihnúť.
"Pôjdeme k moru, dnes je slávnosť lovcov perál. Sú úžasní, bude sa ti to páčiť."
"Akí Lovci perál?",dostala zo seba. A čakala čo ešte povie.
A nepýtal sa. Nepýtal sa, čo si myslí. Ani na Alana. Ani na ruže.Na nič.

"Dnes večer je more prekrásne.Rybári kladú ohne. A oslavujú pána mora, ktorý im daruje perly.A niečo mi hovorí, že tých perál tam bude dnes hodne! Poď, nech nezmeškáme večerný príboj!"
Pri vchode sa zastavila.
"Ty sa ma nič nespýtaš?"
"Ja?"Udivený zelený pohľad.
"Vlastne áno,máš so sebou plavky?"
"DEVIL!"
"Dobre, netreba,fakt zmeškáme ten príboj!"
A odrazu to bolo smiešne.
Celé očakávanie, chystanie, vizážisti a hodiny rozmýšľania, čo má povedať.A hodiny pred zrkadlom.

A more burácalo.
A dolu na pobreží rybári zapaľovali ohne.
A vial slaný vietor.
A slnko postupne mizlo za horizontom.
A zelený pohľad sa miešal s morským prílivom.
A slávnosť lovcov perál sa začala.

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/nočná mora

Gahe sa-div cahisa em,micalzoda Pil-zodinu,sobam El haraji mir babalonu od obeloce amevelaji,dalagare
malapereji ar-coasaji od acame canale, sobola zodare fa-beliareda caosaji od sahisa aneta-na miame ta Viv od Da. Daresare Sol-petahebienu. Be-ri-ta od zodacome ji-micaladozo:sob-ha-atahe tarianu luia-he od eca-rinu
MADA Qu-a-a -on!

Duchov štvrtého uhla je DEVAŤ, mocných v rovnobežníku, ktorý vytvoril PRVÝ, mukou úbohou, vencom nerestným,dal im ohnivéé kopije k očiste Zemi, a Deväť nepretržite pracujúcich robotníkov,ktorých cesty ich v potešení privádzajú na Zem,ako Druhý a Tretí zostávajú vládnuť.
Počúvajte preto pozorne môj hlas!O vás hovoril som,uvediem vás v Jeho blízkosť a konanie vaše bude piesńou pocty a oslavou vášho Boha!!!                                              Šiesty kľúč

V mene Satana, vládcu Zeme, Kráľa sveta,rozkazujem Silám temnôt, aby vložili svoju pekelnú moc do mojích rúk!!!Roztvorte dokorán brány Pekla a vyjdite z priepasti, aby ste ma pozdravili ako sestru!!!A priateľa!!!
Vzala som meno tvoje za časť sama seba!!!
Pri všetkých Bohoch Pekiel, rozkazujem, aby sa všetko, o čom som hovorila ,tiež stalo!!!!
Ja som ona, a ona som ja!!!
Moje telo je jej telom!!!
Šemhamforaš!
Nech sa to stane!!!
Šemhamforaš!
Nech sa stane!!!
Blahoslavení trúfalí, lebo oni budú pánmi sveta-prekliati pokorní, lebo budú ušlapaní kopytami koní!!!
Šemhamforaš!

Zobudila sa. Zdalo sa jej,že počula ženský výkrik.Ale.V izbe bolo ticho.len niekde v záhrade stále kuvikal ten kuvik.A po stenách sa plazili tiene.Hnusné veľké čierne tiene.A.a najskôr kričala ona zo spánku!!!
Nočná mora.
Sen čo sa opakoval. Opakoval.
Šla po prázdnej ulici. Bola tma, ale .Vlastne nie celkom.Kráčala po ulici. A všetky dvere boli zavreté.Za oknami stáli ľudia a pozerali sa. Pozerali sa. Nič viac. Iba stáli a pozerali sa.
A cítila ich pohľady. A niekto šiel za ňou.Približoval sa. A dlhé čierne vlasy.
Prelud,ktorý bolo a nebolo vidno. Stelesnenie zla a tmy. Vlasy ako noc.
Báli sa jej. Tí ľudia za oknami boli vystrašení. Na smrť. Vystrašení.
A ..zobudila sa. Konáre starého stromu narážali do okna.Okno čo sa otvorilo. A záclona, čo viala .
A asi bude búrka!!!
Kriste ten blbý meteorologický ústav!!!Ani na nich sa nedá spoľahnúť!!!!
Cez okno prenikal chlad. Chlad noci a pocit. Pocit z nočnej mory, že niekto sa pozerá.
A dosť!!!!
Zdvihla telefón a zavolala DEVILOVI.
"Ahoj, prosím ťa prídi!!!Nechaj všetko tak a prídi!!!Sú tu tiene!!!Mám nočnú moru!!!Potrebujem ťa!!!"
"Nie prášky nezabrali!!!"
"Nie, nepila som!"
"Nie, nemám problém v práci a neprestanem točiť ten film!!!!"
"Nie, musíš prísť!!!"
Magická kocka sa otočila. A tmavé konáre sa podobali na rozpustené vlasy!!!Niečie rozpustené vlasy!!!

Šemhamforaš!
Blahoslavení hrdinovia,lebo sa im dostane veľkého pokladu,prekliati tí, čo veria na dobro a zlo, lebo sa boja tieňov!!!
Šemhamforaš!

"Prídi!!!Ten sen sa opakuje!!!
"Teraz!!!"
"Hneď!!!
Silný vietor buchol okenicou. A záclona sa roztrhla na konároch. A .
A niekde v diaľke udrel blesk.

Šemhamforaš!
Blahoslavený ten, kto má pár nepriateľov, lebo oni z neho spravia hrdinu-prekliaty ten, čo činí dobro a oni sa mu na oplátku vysmievajú, lebo bude opovrhovaný!!!"
Šemhamforaš!
"DEVIL!!!"
Položil.
Vonku blízko udrel hrom A prudká detonácia.Ustúpila od okna. Potkla sa. A spadla.A neveriacky sa dívala na okno.Cez dážď a víchor a konáre. Sa črtala postava. Dlhé čierne vlasy.Neurčité kontúry.
A živočíšny strach.Prichádzala.
Pustila na zem telefón.
A stratila vedomie.

Šemhamforaš!
"Je čas, povedal niekto.

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/Prichádzajú

Prrichádzajú.
Žltkastou suchou rukou zahrnula záves.
Predstavenie bolo načasované presne. Nepotrebovala tarot. Ani rómskych predkov z čias DRACULU.Bola kňažka. A celé jej to pripadalo smiešne!!!!
Tá obstarožná herečka, čo si myslí, že z profilu vyzerá mladšie!!!A zato sa ku každému otáča vpravobok!!!
A myslí si, že keď má vlnu do pol čela, že nevidno vrásky!!!
Čo si každý večer poctivo natiera!!!Sajrajtom z mŕtveho mora!!!!Bola jedna z mála, čo vedela čítať myšlienky.
Keď sa chcela baviť!!!!
A vypustila kuvika. Roztvoril zobáčik a zatrilkoval. Čiže teda vlastne zatrilkoval!!!!Nezatrilkoval!!!Zakuvikal!!!!
Vlastne si iba tú herečku chcela zblízka pozrieť.
Pozrela.
Áno, bude vyhovovať.Hľadala podnájomníka. Alebo teda skôr lepšiu telesnú schránku. Toto by ušlo.
Vždy po čase bolo treba nájsť lepšiu telesnú schránku. Bola nesmrteľná, a telá sa niekedy ťažko zháňali.
Ale teraz.
Teraz bol správny čas. Úplne na všetko.
Pochádzala naozaj z Rumunska. A jej rodina naozaj poznala Vlada Draculu. Ktorý z nej, a jej synov spravil
nesmrteľných zombii.A raz za čas bolo treba vymeniť ten hnusný mäsový obal!!!Tááák, tento by ušiel. A má aj postavenie!!!No prečo nie!!!Ten obal!!!!
Akurát bola nejak príliš vnímavá.Teda,nejak vytušila tiene, čo kazilo celý dojem.Prejavovalo sa to nočnými morami, telefonátmi, a nezmyselnými komentármi,a vôbec.Najvyšší čas to urobiť!!!!
Ako kňažka lóží predsa nemôže vyzerať ako žltá mŕtvola potiahnutá kožou!!!!Nebolo by to taktické!!!!A čas súril. Pobočky dodali zoznamy spoľahlivých. A bolo treba začať robiť selekciu!!!Teda riešiť odpad!!!!
A .No proste to chcelo iný disajn!!!!Dnes v noci.
V tme za oknom zažiarili svetlá. To nebol TOSCANINI!!!Ten smiešny šašo , čo velil hercom!!!
Ozval sa škripot bŕzd. Prišli.

"JE čas,"vravel niekto.
"Je čas," zopakoval vietor.
"Je čas,"šepkali tiene.
A vyšiel mesiac. A ožiaril šerosvitom temné postavy.
A vzduch sa zahalil čiernym závojom.

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/Už som doma, miláčik!!!!

Ako fakt je, že v ten večer malo zasadanie lóže niečo do seba.
Tá krvavá hlava na stole, dve mŕtvoly pod stolom, a celé to pochmúrne ovzdušie.Poloautomat GOLEM.
A. A priznal si ,že tá hysterka mu už dávno liezla na nervy.Stále sa hlásila, mala ku všetkému pripomienky, ako celkom dobre,že tomu bratovi konečne rupli nervy a poslal ju do ticha.
Dotkol sa dvomi rukami zakrvavenej hlavy, a monotónne teda predniesol prísahu.a poklopkal 3 krát kladivkom,presne podľa rituálu.
Toho tajomníka tiež neznášal.Bol mladý a dokonca pekný. Mal prezývku básnik. Teda skladal tie sladké báchorky načo lákal ženské.A aj keby ich neskladal, tak by za ním liezli!!!Ešte raz si prezrel mŕtvu hlavu.Čo preboha na ňom videli?
Tak áno, husté tmavé dlhé vlasy. A kedysi uhrančivý pohĺad.Čo boli teraz iba dve podbehnuté bielka a trochu krvi.Vlastne hodne krvi.
Aj tak bol o ničom, pre lóžu moc mäkký,všetko hneď ľutoval, a do každého sa vciťoval, ako ženská!!!!!
Je pravda, že zradca nebol.
Ale!!!Ale bolo treba názornú ukážku!!!!A presvedčivú, aby sa lóža zomkla!!!A raz prevždy!!!!Tak ho doporučil veľmajstrovi. Bude to mať o to väčší vplyv a dojem, že pred lóžou popravia významného člena!!!!
To znamená, že necúvnu pred ničím!!!!A šok a strach.A celkove psychológia!!!!Už sa nikto neopováži postaviť!!!Proti.Samozrejme.
A vlastne mal ešte jeden dôvod. A ten bol vlastne najviac pádny.Mal dlhé blond vlasy, sladkých 20, a telo bohyne a pozeral moc často na tajomníka.No a ten dôvod sa volala Janet. A bola široko ďaleko najkrajšia, a
a...a bola neoficiálnou snúbenicou tajomníka!!!
Bola!!!!čo je čas minulý, ako ináč!!!!
A .A malo to ešte jednu chybu. Úplne zanedbateľnú, blbú chybu!!!!
Bol ženatý. Prasprosto ženatý, a v malom meste a pri jeho funkcii to znamenalo prinajmenšom koniec kariéry.
Teda nejaká milenka!!!!
Táááááááááák.
Matne počúval posledné slová miestodržiteľa, či vlastne veľmajstra a uvažoval, ako sa zapoji´t.Teda do tej akcie, kde bolo treba vybrať ľudí, čo sú užitoční pre lóžu. A čo nie. No a....
Kto by vedel lepšie niečo posúdiť ako prezident!!!!Lóže!!!!No nie?

Je prezidentom lože? JE!!!
A má právo rozhodovať o výbere? MÁ!!!!
A keď lóži,čiže jemu prekáža  vlastná manželka,tak to predsa nenechá tak!!!!
To je predsa jedno, ako je to právne!!!V tomto prípade rozhodne lóža!!!!
Ani nevedel ako nastúpil do auta. Uvažoval.
Už vedel, že to spraví. Ešte nevedel ako presne to spraví.
Najjednoduchšie bude, prehlásiť za nesvojprávnu.
Tým stráca všetky práva a možnosti.A tiež jej nikto nebude veri´t, keď to bude niekomu rozprávať.
Lenže potom ju ani nikto nebude počúva´t, kto by sa už bavil s bláznom!!!!
A nejaká tichá liečebňa. Kde bude personál upozornený, že je neškodná, a netreba ju počúvať.Proste jej
preskočilo!!!!
A jeho budú všetci ľutovať.A nikto sa nebude čudovať, keď sa dá potichu rozviesť. Úplne potichu. Však sa to predsa nedalo vydržať!!!!A hlavne ho bude utešovať JANET!!!!
Ešte by sa ju dalo zabiť. Možno, ako krajný prípad. No,ale.Ale to by mohol niekto skúmať, nie, lepšie bude
izolácia, a prehlásenie za blázna!!!!Alebo lesbičku, úchyla, no niečo také!!!!
Keď by sa aj niekedy odtiaľ dostala, tá fáma zostane. Takže už nikdy si nemôže na nič nárokovať, a pokiaľ
hej, dá sa to vybaviť právne,a strčiť naspäť. Buď do blázninca,alebo liečebne.
JANET!!!!Hocičo,čo by sa dalo by obetoval kvôli tomu vzťahu!!!!
JANET!JANET JANET!
Zavolal asistentke. Bola síce sobota, ale taký úžasný nápad predsa nezahodí!!!A tie zoznamy majú byť do týždňa!!!
Zavolal asistentke, aby mu vybavila shcôdzku. S riaditeľom odľahlej psychiatrickej liečebne.
To stihol ešte v aute.Dobré nápady treba realizovať predsa hneď!!!!!

S úsmevom otvoril dvere.Dvere ich vily.Vily,kde ešte stále bývali spolu.
"Už som doma, miláčik!!!!"