DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/ako sa získavajú perly

Zmrákalo sa. More sa kúpalo v zlatočervených lúčoch zapadajúceho slnka.A vzduch už nebol horúci, a vietor
prinášal od mora vôňu soli.Čo sa miešala s pachom rýb, chalúh,a ozónom.

Zaparkoval auto. Medzi palmami a nejakými stredomorskými kríkmi.Asi nejaký druh azaliek.Posiaty drobnými kvietkami, úzkymi dlhými listami.
Ešte stále nevedela, čo presne povedať.Je fakt, že najprv nechcela, aby sa niečo pýtal.Teda niečo vysvetľovať.
Ale, Na druhej strane.Predsa nemôže prísť len tak, a obaja sa budú tváriť, že sa vôbec nič nestalo!!!
Zrovna sa nadýchla, že .Že navrhne nejakú  vysvetľovaciu diskusiu,ale prerušil ju.
"Toto je zátoka, kam sa bežne nechodí.Bude sa ti páčiť, uvidíš!"
"DEVIL, ja.."
"Ozaj a pôjdeme po pláži. Tak a čo si vlastne chcela povedať?"
To prehodil len tak náhodou,keď sa vyzul, a bol po kolená od prílivovej vlny.
Piesok bol teplý.A vlny vyhadzovali mušličky a kamienky. A nad obzorom lietali čajky.Biele čajky.
A voda bola príjemná.Strčila topánky do tašky.
"Naozaj nechceš nič vedieť?"

Zelený pohľad.
"Ja predsa všetko viem.Všetko čo potrebujem."
"DEVILOVIA vždy vedia, čo potrebujú."
"Keď chceš, môžeš mi o tom rozprávať.Je úplne jedno, čo teraz hovoríš. Ja viem, čo si myslíš naozaj."
"Nevieš ma čítať!!!"
"Že nie? Neveríš, že je slávnosť perál!!!A je!!!"
"Myslím to vážne!"
"Ja tiež! Kúpať sa budeme potom!"
Vzdala vysvetĺovanie. Za ústím zátoky horeli ohne. Veľké vatry. A kúsok od nich stáli rybárske domčeky. Maličké drevené stavby,kombinované plechom. Každá s osobitným koloritom.Kúsok koberca.Asi bol kedysi červený. Naskladané pneumatiky. Udice. Starý klavír. A malé štrkom vysypané chodníčky.
V bielom piesku zostali slnečníky. Nikto pod nimi neležal. A gumené hračky.
Na pobreží sa chystala slávnosť.
Na drevenom pódiu čakali hudobníci.Bubny,harmonika,flauta,nejaké hrkálky a píšťaly.Prichádzalii domorodci. Pestré kalikové šaty. Opálená pokožka. Čierne vlasy.A každý mal okolo krku šnúru perál.
"Ich predkovia sa naozaj živili lovom perál,"vysvetľoval DEVIL.
"Naozaj sa potápali aj 20 metrov bez prístrojov a orezávali z útesov mušle. Dnes je to ináč.Na konci zátoky je farma. Tam umelo chovajú mušle, a vkladajú do nich piesok, aby tvorili perly.
Keď je perla dosť veľká, tak si ju zoberú a predajú.
Hodnota je oveĺa nižšia ako kedysi, ale na prežitie to vystačí."
"Naozaj majú na sebe pravé perly?"
"Nie,to sú umelé.Lacná bižutéria, a suveníry pre hostí."
Predstúpil starešina, a povedal pár slov.Vodou z mora pokrstil mušle a prichystané náhrdelníky.Perlové.
Slávnosť sa začala.
Rozotvučali sa bubny.A píšťaly.A melancholický zvuk flauty. A hrkálky.
Ženy a dievčatá sa roztancovali.Vysoko dvíhali kolená, a pestrá látka sa vírila v rytme tamburín.Tmavé vlasy
viali v rytme zrýchľujúcej sa hudby.Bolo to živočíšne, divoké,a vzbudzovalo túžbu.
Postupne sa pridávali muži.Tvorili sa dvojice, ktoré sa ovíjali ramenami, a točili vo víre stupňujúcej sa melódie.
Slnko už skoro zapadlo.Červené lúče ožarovali príboj , a miešali sa s plameňmi vatier.Stúpal príliv, a zaplavoval pláž.
Rodina starešinu pripravila pohostenie. Všetko na drevených bambusových stoloch.Prikryté plátnom z morských rias. A všetko dary mora na rôzny spôsob.Upravené kraby, sépie, kalmary.Ramená chobotníc v rôznych nálevoch.Morské ryby marinované, pečené, varené.Kavíár.
A šaláty.Čakanka, mučkátový orech, kaktusy.A výhonky bambusu.
A víno. Červené s príchuťou južných krajín .A výrazným buketom.
A celé to malo ďaleko od elegancie a prepychu.A napriek tomu.Napriek tomu z toho sršala radosť, vášeň a zmyselnosť. Domorodá slávnosť na oslavu mora.
"Poď tancovať,"ťahal ju pomedzi páry.
"Nepoznám to,"snažila sa uvoľniť.
"Je to tanec mora, tanec perál, tanec pri ktorom nemusíš predsa nič vedieť,"smial sa.
"Kto tancuje s DEVILOM,predsa nemusí vedieť kroky!"
Poddala sa rytmu.Rytmu mora, tých hrkálok, a pevnému objatiu.
Skončili v príboji.

A potom keď sedeli na piesku. A horúce plamene vatier sušili tenké pestré deky.
A víno s tým buketom udrelo do hlavy.A dosť.
A hudba stíchla a podobala sa na cvrlikanie cikád.
A na oblohe sa rozsvietila zornička.
A zelený pohľad.
"Viem, o čom chceš hovoriť. Viem ,že žiješ s ALANOM. A že sa o týždeň vráti.A že som ti dal vtedy na výber.
A ty si si vybrala jeho."
Mlčala.A vlny stúpali.
"Tá módna show v zelenej farbe.
Zostanem tu pár dní.Nemusíš si vybrať. A nemusíš nič hovoriť. Ani jemu.
Ani mne.Ani nič vysvetľovať.Sme tu teraz. A čo bude zajtra.To je jedno.
Potom sa rozhodneš.Alebo nie. To nie je dôležité.Dôležité je,čo je teraz."
A more stúpalo.A rozozvučali sa bubny.
Nad vatrami sa objavili obrovské lampióny.Plnili ich vzduchom.A vietor ich odnášal nad more.
Vysoko nad more.
"Želaj si niečo!"
Bubny gradovali.
A tanečnice zhadzovali pestré kalikové čaty. A ponárali sa do tmavej vody. Aby bohovi mora obetovali perly.
A dunela bubnami,a morskými vlnami.
"Želaj si niečo!"
A plamene vatier olizovali nebo. Desiatky rozžiarených lampiónov plávalo vzduchom. A tmavé telá prebleskovali pomedzi vlny.
"Želaj si niečo!"
Želala si. Aby ten večer neskončil.Aby sa ráno nemusela vrátiť do haciendy. Aby bola jedna z tých mladých domorodkýň,a nemusela stále robiť iba to, čo musí!Aby nebola mág, na ktorej rozhodnutiach stojí a padá politika BS!!!Aby .
A more stúpalo.
A najeho vlnách plávali perly.
A miešali sa z bielou penou . A z vody sa vynárali ženy, čo priniesli obetu svojmu bohu.

Ráno bola pláž posiata perlami.Bielymi, ružovými a čiernymi.
Vlny klesli.
A  tie perly boli pravé.
A DEVIL sa smial.