nedeľa 27. novembra 2011

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/niečo o tanci

Náčelník tiež býval v takom bambusovom bungalove. Zariadenie precízne spracované,zmysel pre estetiku a hodne umeleckých obrazov.
Teda, ako majiteľka akadémie by to označila ako naivné umenie.
Ale aj tak.Opakovali sa motívy mora,perál, tanečníc, a rôzne pohľady na zátoku.
Bolo jasné, že to maľoval niekto, kto má prirodzený talent pre farby a priestor, a asi určite do žiadnej školy nechodil.
Pochválila to,a sadla si za stôl .Pod veľkým slnečníkom pred domom.Aj nádoby boli špecifické, určite ručná robota, a zdobené buď perleťou, alebo vkladanými kúskami kovu a dreva. Pôvodný materiál najkôr kosť a hlina.A porcelán.
Keby že vonku nevidela tie motorové člny, snáď ani neuverí,že tu zanechala civilizácia nejaký vplyv.
Jeho žena bola asi v strednom veku.Vlasy , no tak tie mali všetky ženy kmeňa dlhé, a prepletené ozdobami.
A odev,určite pestrý, a veľmi ľahká látka.

No a potom jej starešina predstavil svoje štyri dcéry.
Ukázalo sa, že sú tanečnice, a chodievajú do hlavného mesta na vystúpenia.
A hlavne tá najmladšia má 16 rokov, a okrem toho ešte aj úžasne kreslí. Ale.
V kmeni platia prísne hierarchické pravidlá, takže
ich sobáš je už dopredu dohodnutý.
Vlastne od narodenia. A dovtedy sa nesmú vidieť.
Ako s manželom.Spravidla to býva starší muž, ktorý je bohatý, a zmluvne sa dohodne s náčelníkom kmeňa
alebo ich otcom, čo je v tomto prípade to isté.

"Keby ovšem niektorú z nich chcel DEVIL, tak .No tak by sa tie zmluvy dali nejako upraviť...,"to tak nejak podotkla ich matka, a dievčatá začali nosiť na stôl.
DEVIL sa tváril, akoby mu každý deň k raňajkám ponúkali aj zo štyri dievčatá, a nabral si nejakú rybu v bohvie čom a nejaký alkohol pálený z trstiny a koláče čo boli z pečených banánov a manga. A že teda by mohli niečo aj zatancovať, aby teda vzácna návšteva videla, aké sú šikovné!!!!Keď teda už chodia aj do toho hlavného mesta!!!!
Tou vzácnou návštevou asi myslel REGINU, čo teda sedela vedľa neho, a nebola si istá, či sú lepšie mandle  v aspiku, alebo teda slimáky na masle,a ešte mali kaviár aj s domorodým pečivom!!!!
Vlastne čím ďalej mala väčšiu chuť zdvihnôť sa a odísť. Na druhej strane, nejaký dôvod nato nebol.Je fakt,
že náčelník síce ponúkol dcéry, ale...ale možno to bol iba bontón!!!Teda iba.A nechcela to domyslieť,čo ešte tak...
Tak teda doniesli tamburíny a začali tancovať.
Bolo to niečo medzi brušným tancom a lambadou.
V každom prípade náruživé, a mali to prepracované.
Ohýbali sa rovnako v rytme hrkálok, a prežívali rytmus, a ten pohyb pripomínal dokonalé artistky.
To nebolo len z povinnosti ulahodiť otcovi, boli  naozaj šťastné, že tancovali.
Preto že mali radi tanec, alebo preto, že tancovali pred DEVILOM...
A vedeli vôbec, kto je?
Tanec sa zrýchľoval.Dvíhali sa bedrá a boky, kolená.
A dlhé vlasy.Tie sukničky nezakryli nič. Skôr zdôraznili úplne všetko.Točili sa, a skláňali, dvíhali a vlnili, a naozaj to bolo úžasné ako výkon.
To musela uznať aj ako mág, alebo znalkyňa umenia.
A tá najmladšia bola fakt najkrajšia.A asi miešanka, teda europske črty a olivová pleť, dlhé vlasy a fakt prednosti...nikdy na ženy nežiarlila.Ovšem nikdy alebo teda málokedy pred ňou tancovali polonahé.A nikdy alebo málokedy bol zrovna pritom niekto,kto bol jej priateľom. A milencom.
Hudba prešla do vyšších tónin.A tá krásna tanečnica si trochu zle vyrátala krok, alebo sa zošmykla na piesku.
Teda, vlastne by sa bola skoro zošmykla, keby.
No predsa, keby tam zrovna nebol DEVIL!!!Čo ju samozrejme veľmi rýchlo zachytil. A posadil si na kolená.
"Krásne tancuješ, maličká," a zelený pohľad by bolo vidno až za ústie zátoky.Teda bohvie kde, ale REGINE sa zdalo, že.
ŽE zrovna prekročil úplne všetko, čomu sa hovorí...vlastne ako sa tomu hovorí?
"Odmena pre teba, a tvoje sestry, zložil si retiazku a pripol jej ju na šiju. Myslím že vyhráte súťaž v meste, a potom veľa ďalších.Určite."
Malá sa hodila do piesku.
" Nechaj si ma, prosím,"vravela polohlasom.
"Prosím, spravím všetko čo chceš, budem tancovať iba pre teba, prosím!Ja viem komu ma sľúbili, zmeň to!
Ty môžeš!!!"
"Kto to je?",informoval sa DEVIL, a REGINE sa zdalo, že sa už rozhodol. Alebo sa jej to iba zdalo?
"Naša krásna dcérka je zasnúbená s veľaváženým pánom sudcom.Je veľmi priateľský, bohatý a má vplyv."
"A je starý, že...doplnil DEVIL.
"Koľko to má rokov?" , a znelo to mierne s humorom.
"Vyzerá veľmi dobre, a tú známosť jej závidí celé okolie!!!"dušovala sa matka.
"Vyzerá na 70, hádajú mu 60, a má 80..."šepkala tá tanečnica zúfalo,
"A dožije sa aspoň 120!!!"
Regina mala pocit, že. Že to už nevydrží!!!!
"DEVIL,to nemyslíš vážne, že si ju chceš nechať!!!To má byť ako nejaká pomsta, alebo čo!!!"a prestala sa ovládať. Zdvihla sa, a cítila , ako jej nával zlosti stúpa až niekam. Niekam vysoko.
"Ale miláčik, holúbok, zlatíčko,"ozvalo sa úplne pokojne.
"To je predsa bežná záležitosť, starší muž si chce vziať mladú pipku, no a môžem jej pomôcť, dokáže sa presadiť tým tancom, má nato, tak prečo nie? Keď sa nato pozrieš z tejto stránky, tak vlastne zachraňujem mladý talent!!!Ako majiteľka akadémie umení by si preto mohla mať porozumenie, no nie?"
A zelený pohľad.
A ten úsmev.
A vlhké oči tej tanečnice!!!!
A mal vzácnu vlastnosť vyprovokovať úplne na doraz. A. A tá malá sa túlila ako mačiatko, a jej rodičia sa určite tešili, aký výborný obchod zrovna urobili!Teda vlastne  navonok bedákala hlavne matka. Že jej dieťa má vynikajúcu partiu. A nedovolí jej zničiť si život tancom!!!
Vlastne pôvodne chcela iba odísť a zachovať bontón. Teda tie zvyšky, čo ešte zostali.
A potom povedal:
"Zajtra podpíšeme zmluvu."
A tá malá sa zdvihla zo zeme a začala bozkávať rukáv jeho košele, a ...a už to nevydržala.
A chytila do rúk veľku krištálovú vázu s kvetinami, apraštila ňou o kovové zábradlie.
"DEVIL počúvaš sa, čo hovoríš?"
Rachot rozbitej vázy zanikol v bedákaní matky , a nadšených výkrikoch náčelníka, a v no proste tej trme vrme, a vlastne si nikto ani moc nevšimol ani tie rozbité taniere a šálky a ju...
A zastavila sa až na piesku v mori...
A strašne sa jej chcelo plakať

piatok 25. novembra 2011

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/prednosti divočiny, motorových člnov a šalátu

DEVIL bol vždy niečo, čo sa nedalo úplne dosiahnuť.Mýtus. Žiadna žena nikdy nemohla povedať, že ho vlastní. Že je úplne jej.
Možno by stačilo povedať, že s ním odíde.Príde síce o postavenie v BS.Ale.
Ale bude potom ešte rovnocenný partner?
Nie je práve zaujímavé, že. Že aj ona je mimo,že nemôžu byť stále spolu,Spoločensky ani fyzicky.
Nikdy nepatrila k ženám,čo sa dajú ovládať.A ešte nebodaj navždy!!!
Že stereotyp zabíja lásku!!!
Nechcela myslieť nato, čo sa stane,keď sa vráti ALAN. Fred mu nič nepovie. Títo domorodci určite tiež nie.
A keby.Aj. Tak čo. Alan bol od nej závislý.Spravil by všetko, čo povie.
"Je tu nádherne,"prehodila ako kráčali po pláži.
Ten ich náčelník mal fakt hlboký pohľad.Teda nie síce zelený. Ale aj tak. A úsmev.
"More vždy niečo prináša,"vysvetľoval.
"A berie si. Má zázračnú moc. Plní želania. Je to tajomstvo."
"Áno,určite,"pritakala. Nebude brať nikomu ilúzie a kaziť radosť. Celá tá džungľa a pobrežie pôsobili neskutočne. Ako snivá romanca. Snivá romanca z iného sveta.
Pokiaľ tam DEVIL chodí častejšie, tak určite sa splní kadečo. A asi to ani tak veľmi nezávisí od mora.
Z domčekov sa vyhrnuli domorodci.
V tých kalikových pestrých šatách. a s jasotom zbierali perly. Do  hlinených nádob!!!Určite posvätných.
Lebo to chcel boh mora.
Smiali sa. Boli šťastní.A tešili sa ako deti.Deti boha mora.
A odrazu jej z toho bolo nanič.
Úplne nanič.

DEVILA zastihli v hlúčiku mladých dievčat.
Tentoraz fakt zelený pohľad. Boli ako zhypnotizované. A smiali sa.
Prehýbali sa v ľahkých šatočkách. Vietor česal dlhé vlasy. To kaliko nestíhalo zakryť pohybujúce sa boky a .A farebné drevené náhrdelníky letmo zakrývali šije a zdôrazňovali prsia.
A ich oči prezrádzali oddávna starú túžbu. A tá túžba prerástla všetko okolo, a sršala ako planúci oheň.
A s úžasom zistila, že žiarli!!!
Žiarli na tmavé pružné mladé telá, na obyčajné domorodé dievčatá!!!Čo pracujú  a poznajú akurát svoju zátoku, perly čo aj tak musia odovzdať, a more, čo je tam teda stále!!!
A ich živočíšnosť, a sex, čo z nich sálala!!!
"Dobré ráno,"pobozkal ju decentne.
Dievčatá s chichotom ustúpili pár krokov dozadu.
"Krásne ráno," a platilo to ak pozdrav pre všetkých.
Čítala, čo si myslia. Iba tak. Starešina uvažoval, či nezabudli na olivový olej, a či si dá krabí šalát.
DEVIL sa čítať nedal.
A u dievčat to bol obdiv.
Obdiv. Očarenie. Možno trochu závisť.Ale celkove očarenie.
Ako keby videli ľudí z iného sveta.
Je DEVIL z iného sveta?
Ukľudnila sa. Vlastne má pravdu!!!Tých pár dní treba prestať hľadať zbytočné problémy!!!Možno si tiež nie je istý. A testuje si to! Čo spravíš,keď!!!Tak má žiarliť, alebo nie!!!Čo bude výhodnejšie!!!?
"Chodíš sem často?",pýtala sa, a dala si záležať, aby to vyznelo prirodzene.
Miesto DEVILA sa ozval náčelník.
"Je tu dobrá rybačka, južné víno a naše dcéry dobre varia."
"Útek z civilizácie," doplnil  DEVIL,a rozhovoril sa o prednostiach tých nových rybárskych člnov, čo nakúpili za tie perly.Minulý rok, samozrejme.
Prednosti domorodkýň nespomenuli, ale vlastne to ani nebolo až tak treba. Tie boli očividné, a určite viac ako tie člny, čo kotvili pri pobreží.
Uvažovala, či to spravil naschvál.Na druhej strane, predsa nebude žiarliť na...na úplne neškodné bezvýznamné no ako to nazvať, no proste plebs!!!Naozaj nebude?
Rozhodla sa, že nebude.
Ovšem  bolo jasné.
Že asi áno.

utorok 22. novembra 2011

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/príliv a odliv

Zobudila sa na škriekanie čajok.
Cez bambusové rohože prenikali slnečné lúče.
Prižmúrila oči. kde to vlastne je?
Od hotelovej izby to malo ďaleko. Ručne viazané koberce, a tkané záclony. Všade tŕstie, bambus, a mušle. Ratanový  nábytok zdobený perleťou lastúrnikov. Jemné sklo.Nejaká keramika.Všetko pôsobilo veĺmi prírodne.
Vyrobené z toho,čo dalo more a pobrežie.
Na druhej strane, kto by ju hľadal v domorodom bungalove!!!
DEVIL spal vedľa nej.Môže sa vôbec niekedy stať, že nevyzerá dobre?
Pohladila pohľadom.
Čo jej to vlastne včera povedal?
Tá tequila, či čo to bolo,mala spätné účinky.
Vravel. Je to na pár dní. Prišiel som na pár dní.
Pomaly sa jej vybavoval večer.
Opatrne vstala.Nechcela ho zobudiť. A vyšla von z chaty.
Domorodcov nebolo vidno. More šumelo, a na pobreží sa ligotali tisícky perál.
Pravých, ako povedal včera.
No hej, DEVIL je DEVIL.
Keď nie ruže, tak perly. Ako zmysel pre romantiku určite.A vždy vo veľkom.
Vykročila na pláž. Vychádzalo slnko. Už ho bolo vidno skoro do polovice,a červená žiara zlatila hladinu.
Perly boli mokré. A celé sa to neskutočne lesklo. Naozaj boli ružové , biele, a čierne.
Presne, ako to povedal.
Zohla sa pre pár.Skoro dokonalý tvar. Ale drobnučké nezrovnalosti v perleti. Každá trochu iná, a predsa  dokonalá. Vlny vyplavovali drobné myšličky a račikov.
Zišla úplne dolu na pobrežie. A  slnko postupne odkrývalo kúsok po kúsku červený pomaranč. Obrovský červený pomaranč, čo sa pomaly menil na zlatistú žltú.
Povedal na pár dní. Čo je to pár dní? Ten týždeň, alebo viac.Alebo.
Dokázala by vôbec povedať niečo iné, ako naposledy? Už ju vlastne vybrať nenechal. A vlastne ani nechcel, aby si vybrala. A keby s ním odišla, dokázal by s ňou zostať?
More šumelo. A pobrežie vyzeralo ako obsypané diamantami. A kvapôčky slanej vody sa trblietali na perlách, kamienkoch a mušličkách. Voda bola na počudovanie teplá.
Vlastne sa nechcela rozhodnúť. Ani nato myslieť. Bolo by to absurdné presťahovať sa do DS. Jej vplyv, škola, tieňový kabinet.To všetko bolo BS.A ešte donedávna bola presvedčená, že je to svet,ktorý je najlepší
a nemôže existovať nikde inde. Kým neprišiel ten blbý FAUST, a nezačal sa zháňať po nesmrteľnosti. A ona sa prvý krát dostala k tej fotke. Fotke jediného DEVILA, čo za niečo stál.A potom.
Potom .Ako fakt je, že ona by romantickejšie ráno na pláži asi nevykúzlila. Ani ako mág. V ženách sa rozhodne vyznal. Na druhej strane .Pri tom zozname frajeriek,by bolo divné, keby že nie.No snáď nežiarli!!!
"Madam,"vytrhol ju z úvah mužský hlas. Bol to starešina, náčelník tej domorodej osady. Otočila sa.
"Krásne more,"usmiala sa. Mal široké líscne kosti, výrazný nos, a pokožku opálenú do hneda.Skoro žiadne vrásky. A trochu šikmé zrenice. A hlboký pohľad.
"Žijeme tu oddávna. Naši predkovia nás učili podobať sa moru.
Stáť na nohách, a nepočítať prílivy a odlivy."
Usúdila, že domorodá filozofia má niečo do seba.
Morské vlny ustúpili. A príliv  rozhojdal morské riasy.
Príliv a odliv.
Je pravda, že more dôverne poznala. Rada jazdila .A zvlášť skoro ráno. A útesy. Ale nikdy v tejto zátoke nebola. Na chvíĺu zapochybovala, či je to vôbec celé skutočné. Fatamorgána!!!
"More má svoje tajomstvá,"snažila sa prispôsobiť tej domorodej dvojzmyselnosti a starodávnej múdrosti.
"Kto vie čakať, vie veľa.",nedal sa vyviesť z kontextu starešina.
"Ale neplatí to, keď ide o raňajky,moja žena nachystala malé pohostenie."
Skoro povedala, že pokiaĺ sa to malé pohostenie podobá nato včerajšie, no, tak. Tak to chce statočnosť, neprejesť sa. Ale narýchlo jej neprišla na um žiadna múdra fráza, tak to zakončila slovami výborne,a pomaly
sa pohli k osade.

nedeľa 13. novembra 2011

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/ako sa získavajú perly

Zmrákalo sa. More sa kúpalo v zlatočervených lúčoch zapadajúceho slnka.A vzduch už nebol horúci, a vietor
prinášal od mora vôňu soli.Čo sa miešala s pachom rýb, chalúh,a ozónom.

Zaparkoval auto. Medzi palmami a nejakými stredomorskými kríkmi.Asi nejaký druh azaliek.Posiaty drobnými kvietkami, úzkymi dlhými listami.
Ešte stále nevedela, čo presne povedať.Je fakt, že najprv nechcela, aby sa niečo pýtal.Teda niečo vysvetľovať.
Ale, Na druhej strane.Predsa nemôže prísť len tak, a obaja sa budú tváriť, že sa vôbec nič nestalo!!!
Zrovna sa nadýchla, že .Že navrhne nejakú  vysvetľovaciu diskusiu,ale prerušil ju.
"Toto je zátoka, kam sa bežne nechodí.Bude sa ti páčiť, uvidíš!"
"DEVIL, ja.."
"Ozaj a pôjdeme po pláži. Tak a čo si vlastne chcela povedať?"
To prehodil len tak náhodou,keď sa vyzul, a bol po kolená od prílivovej vlny.
Piesok bol teplý.A vlny vyhadzovali mušličky a kamienky. A nad obzorom lietali čajky.Biele čajky.
A voda bola príjemná.Strčila topánky do tašky.
"Naozaj nechceš nič vedieť?"
Zelený pohľad.
"Ja predsa všetko viem.Všetko čo potrebujem."
"DEVILOVIA vždy vedia, čo potrebujú."
"Keď chceš, môžeš mi o tom rozprávať.Je úplne jedno, čo teraz hovoríš. Ja viem, čo si myslíš naozaj."
"Nevieš ma čítať!!!"
"Že nie? Neveríš, že je slávnosť perál!!!A je!!!"
"Myslím to vážne!"
"Ja tiež! Kúpať sa budeme potom!"
Vzdala vysvetĺovanie. Za ústím zátoky horeli ohne. Veľké vatry. A kúsok od nich stáli rybárske domčeky. Maličké drevené stavby,kombinované plechom. Každá s osobitným koloritom.Kúsok koberca.Asi bol kedysi červený. Naskladané pneumatiky. Udice. Starý klavír. A malé štrkom vysypané chodníčky.
V bielom piesku zostali slnečníky. Nikto pod nimi neležal. A gumené hračky.
Na pobreží sa chystala slávnosť.
Na drevenom pódiu čakali hudobníci.Bubny,harmonika,flauta,nejaké hrkálky a píšťaly.Prichádzalii domorodci. Pestré kalikové šaty. Opálená pokožka. Čierne vlasy.A každý mal okolo krku šnúru perál.
"Ich predkovia sa naozaj živili lovom perál,"vysvetľoval DEVIL.
"Naozaj sa potápali aj 20 metrov bez prístrojov a orezávali z útesov mušle. Dnes je to ináč.Na konci zátoky je farma. Tam umelo chovajú mušle, a vkladajú do nich piesok, aby tvorili perly.
Keď je perla dosť veľká, tak si ju zoberú a predajú.
Hodnota je oveĺa nižšia ako kedysi, ale na prežitie to vystačí."
"Naozaj majú na sebe pravé perly?"
"Nie,to sú umelé.Lacná bižutéria, a suveníry pre hostí."
Predstúpil starešina, a povedal pár slov.Vodou z mora pokrstil mušle a prichystané náhrdelníky.Perlové.
Slávnosť sa začala.
Rozotvučali sa bubny.A píšťaly.A melancholický zvuk flauty. A hrkálky.
Ženy a dievčatá sa roztancovali.Vysoko dvíhali kolená, a pestrá látka sa vírila v rytme tamburín.Tmavé vlasy
viali v rytme zrýchľujúcej sa hudby.Bolo to živočíšne, divoké,a vzbudzovalo túžbu.
Postupne sa pridávali muži.Tvorili sa dvojice, ktoré sa ovíjali ramenami, a točili vo víre stupňujúcej sa melódie.
Slnko už skoro zapadlo.Červené lúče ožarovali príboj , a miešali sa s plameňmi vatier.Stúpal príliv, a zaplavoval pláž.
Rodina starešinu pripravila pohostenie. Všetko na drevených bambusových stoloch.Prikryté plátnom z morských rias. A všetko dary mora na rôzny spôsob.Upravené kraby, sépie, kalmary.Ramená chobotníc v rôznych nálevoch.Morské ryby marinované, pečené, varené.Kavíár.
A šaláty.Čakanka, mučkátový orech, kaktusy.A výhonky bambusu.
A víno. Červené s príchuťou južných krajín .A výrazným buketom.
A celé to malo ďaleko od elegancie a prepychu.A napriek tomu.Napriek tomu z toho sršala radosť, vášeň a zmyselnosť. Domorodá slávnosť na oslavu mora.
"Poď tancovať,"ťahal ju pomedzi páry.
"Nepoznám to,"snažila sa uvoľniť.
"Je to tanec mora, tanec perál, tanec pri ktorom nemusíš predsa nič vedieť,"smial sa.
"Kto tancuje s DEVILOM,predsa nemusí vedieť kroky!"
Poddala sa rytmu.Rytmu mora, tých hrkálok, a pevnému objatiu.
Skončili v príboji.
A potom keď sedeli na piesku. A horúce plamene vatier sušili tenké pestré deky.
A víno s tým buketom udrelo do hlavy.A dosť.
A hudba stíchla a podobala sa na cvrlikanie cikád.
A na oblohe sa rozsvietila zornička.
A zelený pohľad.
"Viem, o čom chceš hovoriť. Viem ,že žiješ s ALANOM. A že sa o týždeň vráti.A že som ti dal vtedy na výber.
A ty si si vybrala jeho."
Mlčala.A vlny stúpali.
"Tá módna show v zelenej farbe.
Zostanem tu pár dní.Nemusíš si vybrať. A nemusíš nič hovoriť. Ani jemu.
Ani mne.Ani nič vysvetľovať.Sme tu teraz. A čo bude zajtra.To je jedno.
Potom sa rozhodneš.Alebo nie. To nie je dôležité.Dôležité je,čo je teraz."
A more stúpalo.A rozozvučali sa bubny.
Nad vatrami sa objavili obrovské lampióny.Plnili ich vzduchom.A vietor ich odnášal nad more.
Vysoko nad more.
"Želaj si niečo!"
Bubny gradovali.
A tanečnice zhadzovali pestré kalikové čaty. A ponárali sa do tmavej vody. Aby bohovi mora obetovali perly.
A dunela bubnami,a morskými vlnami.
"Želaj si niečo!"
A plamene vatier olizovali nebo. Desiatky rozžiarených lampiónov plávalo vzduchom. A tmavé telá prebleskovali pomedzi vlny.
"Želaj si niečo!"
Želala si. Aby ten večer neskončil.Aby sa ráno nemusela vrátiť do haciendy. Aby bola jedna z tých mladých domorodkýň,a nemusela stále robiť iba to, čo musí!Aby nebola mág, na ktorej rozhodnutiach stojí a padá politika BS!!!Aby .
A more stúpalo.
A najeho vlnách plávali perly.
A miešali sa z bielou penou . A z vody sa vynárali ženy, čo priniesli obetu svojmu bohu.

Ráno bola pláž posiata perlami.Bielymi, ružovými a čiernymi.
Vlny klesli.
A  tie perly boli pravé.
A DEVIL sa smial.

DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/Načo sa používa čierny kohút

A rieka tiekla.Stmievalo sa. Sivá pavučina oparu sa prelievala nad hladinou.Breh porastený kríkmi.
A vetvy a konáre čo splývali s tmou.
Nízko nad obzorom žiarila hviezda.
Niekto stál na moste a pozeral sa. Voda šumela.A hladina tmavej vody sa čerila v bielej hmle.Bolo chladno.A tmavé oblaky sa rozlievali po oblohe so všetkými odtieňmi sivej.
"Je čas,"povedal niekto.
Ozvali sa kroky.

Most bol labilný.Hojdal sa.Vlastne ho stačilo rozhojdať.A končil chodníkom.Cez čierne škvrny kríkov presvitala lúka,vlastne skôr trávnik.A múr cintorína. Kamenný biely múr, čo sa belel pri svite vychádzajúceho mesiaca.

Cintorín,kam už nikto nechodil.Kde sa týčili staré kríže.A dávno napoly spráchnivené vence.Popukané náhrobky písané švabachom. A mená, čo už dávno nikomu nič nehovorili.A ani nepovedia.A žiadni návštevníci.
To bolo asi najhlavnejšie.Žiadni návštevníci, čo by si pamätali ,že je tu vôbec niekto pochovaný.Kláštor za tie roky, odkedy vládu prevzala osvietená sestrička,slúžil čiste ako firemná značka. Značka na nelegálne pašovanie DEVILwhisky. A ešte na satanské obrady. Ktoré ďaleko predčili všetky predstavy DEVILA.
Keby o tom vedel. A končili vždy smrťou.A pokiaľ nie, tak to bolo pomalé umieranie za živa.
Blížila sa hodina duchov. Blížila sa dvanásta.
Most sa rozhojdal.
Niekto zapaľoval sviečky v tvare pentagramu.
Vietor stíchol.Iba listy šumeli a čakali.
"Volám ťa!"recitoval niekto.
"Volám toho, čo spí!"
"Nech sa noc zmení na deň, a deň na noc!"
"Nech sa stane!"
Zavoňalo kadidlo a umrlčí prach.
"Volám ťa!!!"
"Nech sa otvorí zem!"
"Nech sa noc zmení na deň, a deň na noc!"
Sviečky pentagramu sa predĺžili.
Niekde v diaľke sa ozval nočný vták.
Vzduchom prešiel mrazivý závan.Mrazivý závan.A hlas nočného vtáka.
"Volám Ťa!!!"
"Nech sa otvorí zem!"
"Staň sa!"
V šumení listov sa ozval zvuk.Zvuk pomaly sa sypúcej hliny.
Tá hlina sa fakt sypala.A praskal mramor. A kamienky. Drobné kamienky sa kotúľali do nekonečna.
A uderom dvanástej sa hroby otvorili.
A mesiac svietil na biele kostry.Vysušené kostry,ktoré dávno už nikoho nezaujímali. Ani červíky nie.
Kostry mužov a žien.Detí. Ktorí mali svoje túžby.Svoje ciele. Svoje.Niečo svoje.
Čo sa zmenilo na prach. Prach čo sa teraz usadzoval na listoch .
Listoch cintorínskych stromov a kríkov.
A .
Vytiahol z vreca čierneho kohúta.Mal zviazané nohy a zobák. Čierny kohút. Jeho krv.
Jeho krv.
Tá krv sa odjakživa používala ako vudu. Odjakživa ľudia chceli ovládnuť smrť.A prikazovať jej.
Položil kohúta do stredu pentagramu.

Oxiayala holado, od zodirome O coraxo das zodiladare raasyo. Od vabezodire cameliaxa od bahala:NIISO!
Salamanu telocahe! Casare manu hoel-qo, od ti ta zod cahisa soba coremefa i ga. NIISA! ba gile aberameji
nonucape.Zodacare eca od Hodameranu!!!Odo cicale Qaa!!!Zodoreje, lape zodiredo Noco Mada,hoathahe
Saitan!!!

Zatriasol mocný trón a na Východ sa rozletelo päť hromov. Orol prehovoril a hlasno zakričal:Odíďte od domu smrti!!!Zhromaždili sa a stali sa mierou, oni sú tými nesmrteľnými, ktorí sa preháňajú na smršti. Odíďte!!!
Lebo ja som pre vás pripravil miesto. Dajte sa preto na pochod a ukážte sa!!!Odkryjte tajomstvo mystéria svojho stvorenia!!! Buďte ku mne priateľskí, lebo ja som vaším Bohom, pravý uctievač tela, ktoré žije večne!!!
                                                                                                                     Jedenásty kľúč/Enochiánsky
Zaleskol sa obsidánový nôž.
A vystrekla červená krv. Sfarbila čierne perie.
"Zhromaždite sa okolo mňa, o vy, ktorí vzdorujete smrti, a Zem bude navždy vaša,aby ste ju mali v držaní!!!
"Nech sa tak stane!"
"Regie SATANAS!!!
"AVE SATANAS!!!!"

V hroboch sa niečo pohlo. A očné jamky svietili.
A spráchnivelé kosti sa ligotali.
A čeľuste. Biele zuby.
"Pri všetkých Bohoch Pekiel, rozkazujem, aby sa všetko, o čom hovorím, tiež stalo!!!!"
"Šemhamforaš!"
"Sláva SATANOVI!"

Nočný vták stíchol A mesiac prikryli čierne mraky.
A most sa hojdal. Pod krokmi. Krokmi zástupu.
Ten zástup kráčal ako jeden muž.
Rytmicky.
Čierne postavy.
Ten zástup mal jedného boha.
A ten boh oklamal smrť.
Biele zuby.
Šemhamforaš!
AVE SATAN!!!!