A vetvy a konáre čo splývali s tmou.
Nízko nad obzorom žiarila hviezda.
Niekto stál na moste a pozeral sa. Voda šumela.A hladina tmavej vody sa čerila v bielej hmle.Bolo chladno.A tmavé oblaky sa rozlievali po oblohe so všetkými odtieňmi sivej.
"Je čas,"povedal niekto.
Ozvali sa kroky.
Most bol labilný.Hojdal sa.Vlastne ho stačilo rozhojdať.A končil chodníkom.Cez čierne škvrny kríkov presvitala lúka,vlastne skôr trávnik.A múr cintorína. Kamenný biely múr, čo sa belel pri svite vychádzajúceho mesiaca.
Cintorín,kam už nikto nechodil.Kde sa týčili staré kríže.A dávno napoly spráchnivené vence.Popukané náhrobky písané švabachom. A mená, čo už dávno nikomu nič nehovorili.A ani nepovedia.A žiadni návštevníci.
To bolo asi najhlavnejšie.Žiadni návštevníci, čo by si pamätali ,že je tu vôbec niekto pochovaný.Kláštor za tie roky, odkedy vládu prevzala osvietená sestrička,slúžil čiste ako firemná značka. Značka na nelegálne pašovanie DEVILwhisky. A ešte na satanské obrady. Ktoré ďaleko predčili všetky predstavy DEVILA.
Keby o tom vedel. A končili vždy smrťou.A pokiaľ nie, tak to bolo pomalé umieranie za živa.
Blížila sa hodina duchov. Blížila sa dvanásta.
Most sa rozhojdal.
Niekto zapaľoval sviečky v tvare pentagramu.
Vietor stíchol.Iba listy šumeli a čakali."Volám ťa!"recitoval niekto.
"Volám toho, čo spí!"
"Nech sa noc zmení na deň, a deň na noc!"
"Nech sa stane!"
Zavoňalo kadidlo a umrlčí prach.
"Volám ťa!!!"
"Nech sa otvorí zem!"
"Nech sa noc zmení na deň, a deň na noc!"
Sviečky pentagramu sa predĺžili.
Niekde v diaľke sa ozval nočný vták.
Vzduchom prešiel mrazivý závan.Mrazivý závan.A hlas nočného vtáka.
"Volám Ťa!!!"
"Nech sa otvorí zem!"
"Staň sa!"
V šumení listov sa ozval zvuk.Zvuk pomaly sa sypúcej hliny.
Tá hlina sa fakt sypala.A praskal mramor. A kamienky. Drobné kamienky sa kotúľali do nekonečna.
A uderom dvanástej sa hroby otvorili.
A mesiac svietil na biele kostry.Vysušené kostry,ktoré dávno už nikoho nezaujímali. Ani červíky nie.
Kostry mužov a žien.Detí. Ktorí mali svoje túžby.Svoje ciele. Svoje.Niečo svoje.
Čo sa zmenilo na prach. Prach čo sa teraz usadzoval na listoch .
Listoch cintorínskych stromov a kríkov.
A .
Vytiahol z vreca čierneho kohúta.Mal zviazané nohy a zobák. Čierny kohút. Jeho krv.
Jeho krv.
Tá krv sa odjakživa používala ako vudu. Odjakživa ľudia chceli ovládnuť smrť.A prikazovať jej.
Položil kohúta do stredu pentagramu.
Oxiayala holado, od zodirome O coraxo das zodiladare raasyo. Od vabezodire cameliaxa od bahala:NIISO!
Salamanu telocahe! Casare manu hoel-qo, od ti ta zod cahisa soba coremefa i ga. NIISA! ba gile aberameji
nonucape.Zodacare eca od Hodameranu!!!Odo cicale Qaa!!!Zodoreje, lape zodiredo Noco Mada,hoathahe
Saitan!!!
Zatriasol mocný trón a na Východ sa rozletelo päť hromov. Orol prehovoril a hlasno zakričal:Odíďte od domu smrti!!!Zhromaždili sa a stali sa mierou, oni sú tými nesmrteľnými, ktorí sa preháňajú na smršti. Odíďte!!!
Lebo ja som pre vás pripravil miesto. Dajte sa preto na pochod a ukážte sa!!!Odkryjte tajomstvo mystéria svojho stvorenia!!! Buďte ku mne priateľskí, lebo ja som vaším Bohom, pravý uctievač tela, ktoré žije večne!!!
Jedenásty kľúč/Enochiánsky
Zaleskol sa obsidánový nôž.
A vystrekla červená krv. Sfarbila čierne perie.
"Zhromaždite sa okolo mňa, o vy, ktorí vzdorujete smrti, a Zem bude navždy vaša,aby ste ju mali v držaní!!!
"Nech sa tak stane!""Regie SATANAS!!!
"AVE SATANAS!!!!"
V hroboch sa niečo pohlo. A očné jamky svietili.
A spráchnivelé kosti sa ligotali.
A čeľuste. Biele zuby.
"Pri všetkých Bohoch Pekiel, rozkazujem, aby sa všetko, o čom hovorím, tiež stalo!!!!"
"Šemhamforaš!"
"Sláva SATANOVI!"
Nočný vták stíchol A mesiac prikryli čierne mraky.
A most sa hojdal. Pod krokmi. Krokmi zástupu.
Rytmicky.
Čierne postavy.
Ten zástup mal jedného boha.
A ten boh oklamal smrť.
Biele zuby.
Šemhamforaš!
AVE SATAN!!!!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára