A. A chcel zabudnúť. Lenže to nešlo.Zostal z neho priehľadný chuchvalec ektoplazmy,či čoho.A.
Už ani nechcel nenávidieť. Bolo to jedno. Zlosť prešla.
Bol v akváriu temnej vody a nič, nič sa nedalo vrátiť.
Možno, keby predtým nebol úplne hore.Ták.Tak by sa to znášalo ľahšie. A. A teraz je smog,ktorý nevidno.
Nevidno? No hej, tá ženská z BS ho videla.Pri tom prameni. Aj tak to bolo nanič. Ako všetko!!!
Bludičky neznášal. Sem tam sa nejaká vynorila. A boli nudné, a otravovali ho kecmi o dôležitosti!!!!!!!!!! Dôležitosti vrstiev toho hnijúceho bahna, a o tom,ako dlho sa má v noci blikať, a čo je najlepšie, aby teda vznikli tie správne víry, a utopilo sa čo najviac blbých ľudí!!!
/Ono vlastne bola vypísaná súťaž, teda medzi tými bludičkami, že jednak kto bude mať najviac dušičiek,ako utopených, no a ešte že kto má najviac strašidelnú frekvenciu mihotavých zábleskov, no proste svetielkovania...čiste vysvetlívky/
Jazero bolo prázdne.Po páde lietadla sa vyľudnilo.Prispeli k tomu policajné zátarasy, a fámy, že mŕtve telá
vypúšťajú toxické látky. A potom už nikto nemal potrebu sa tam kúpať.
A ani pašovať tovar. Niekto vraj videl ducha LEONI, ako sa tam niekde vznáša.A námorníci, morskí vlci, piráti a pašeráci to vzali ako zlé znamenie osudu.
Tak jazero čeril akurát vietor, a tmavá mútna voda bola čím ďalej mútnejšia.
A akékoľvek súťaže vyzneli ako bludičiek trapné fiasko.Nebolo koho utopiť, lebo tam nikto nechodil.
Keby veľmi chcel, mohol sa pozrie´t do DS, alebo BS.Alebo sa niekde zjaviť. Ale. Načo.
Jediní, kto ho mohol vidieť, boli vyvolení.MÁG nemala záujem, aby sa niečo menilo. DEVIL ho potopil. Ten zvyšok oslavoval nového kráľa.
Pozoroval krpatú lastúru. A nejaké pijavice.Niekedy ich trhal na kusy.Teraz už nepokladal za dôležité ani to.
Existencia, úplne akákoľvek, stratila význam.
Ticho noci narušil hluk motora. Na príjazdovke zaparkovalo auto.Podľa motora niečo výkonné. Nikdy si nemyslel,že si bude všímať tak nepodstatné detaily.
Auto.
Kto tu čo robí?
V noci.
Na brehu zablikali svetlá. Pašeráci, alebo milenci.No,nevídalí, už sa tu dávno nikto neutopil!!!
Ponoril sa do mušle.Mäkká hustá teplá hmota. Kmitala. Pulzovala. Za chvíľu sa uvoľní sliz.Bude sa brániť.Pcháá!!!!
Pripomínalo mu to ženy.
Časy, keď stáli v rade.V rade a čakali, kým si niektorú vyberie.A on robil presne to, čo teraz s mušľami.Cítil, ako silnie pulzovanie.Bojí sa. Ešte chvíľu, a roztrhne sa cieva.A. A vždy ho vzrušovala agónia.Agónia smrti.
Ticho prerušil tichý hlas.
"Je čas. Je čas sa vrátiť. Nech sa stane, čo sa má stať!"
A do.Nechal lastúru lastúrou.
Na brehu zapálil niekto sviečky.A uzavrel pentagram.
"Je čas,"šepkal hlas.
Čas na čo?
Cítil, že ho prúd unáša.Môže niečo cítiť zoskupenie plynných častíc, teda hmla?Unáša k brehu. Bolo to nezvyklé.Žiaden vietor, žiadna búrka, žiadne blesky.Ticho.Vzduch bol ťažký,dusno prekročilo hranicu možností.
..."Je čas", šepkal ten hlas.
Na brehu svietili sviečky v tvare pentagramu.Vo vnútri, presne v strede bola uložená kostra. Jeho kostra.
"Je čas,"vravel ten hlas.
Postava v tmavom plášti, sklonená nad pentagramom.
"Je čas," odriekal rituál.
A strhlo ho to nabok . A prvý raz sa po dlhom čase díval otvormi v svojej lebke. Otvormi, čo boli kedysi oči.
Úžasný pocit!!!Kosti boli vyvarené. A niečím impregnované.A sterilné.Absolútne sterilné. A pospájané.
Cítil sa ako atrakcia v cirkuse. A blbá túžba.Odrazu!!!Kto by to povedal, že parahmota ešte môže mať túžby!!!Zmiznúť späť do jazera.
Lenže. Lenže to nešlo.
"Je čas," odriekal niekto zaklínadlo, "je čas..."
"Prestaň," dostal zo seba,"prestaň!"
Kto kedy počul hovoriť dym. A kto kedy sa rozprával z hmlou?
"Zomrel si, a nezomrel si,"recitoval ďalej ten hlas, "si mŕtvy a nemŕtvy, nesmieš odísť, a nemôžeš zostať,a je čas.."
"Prestaň!!!"Rituál ho nútil zostať.Bolo to horšie ako fyzická smrť, bolo to, ako keď ťa niekto zabíja nekonečne,a dívaš sa na to, a nevieš to stopnúť.
"Čo chceš?"
Nečakal odpoveď.Zdalo sa mu ,že musí spraviť aspoň niečo, že sa to musí dať!!!
Zaklínač zapálil sviečku z kostnice.Pridal nejaké ingrediencie...pcha,najskôr hlavu baziliška,ale nie, obyčajný zoschnutý netopier obtočený kúdeľou namočenou v krvi.Amatér!!!
"Si umrlec,čo nemôže žiť,a nemôže zomrieť, si môj, a urobíš čo poviem.Odteraz."
Šepot sa niesol a znelo to ako režúce ostrie.Ostrie trstín čo rástli pri brehu.
Nemôžeš odísť,nemôžeš mlčať,nemôžeš.
"Prestaň!"
Odpovedal mu tichý závan vetra a zariekanie.
Zúfalo sa pokúsil vnoriť sa späť do jazera. Nešlo to. Naozaj bol vo svojom tele. V KOSTRE,čo ležala v strede pentagramu.Ako klietka, ktorá je uzavretá.
Sviečky sfúkol vietor. Jazero sa vlnilo, a ozvali hlasy hniezdiacich vtákov.
A ešte iné hlasy.
"Zbal to. Skončili sme."
Cítil,ako niekto v kožených rukaviciach zabalil kostru do plachty.Bola od krvi.Uschnutej krvi,hliny a pokvapkanú voskom a začadenú a obhorenú.Úmrlčiu.
"Si doma."Vravel ten hlas.
"Si úplne doma,a potrebujem ťa."
Debnu s kostrou naložili do auta. Štartoval motor.
A jazero šumelo.
Paráda...!! :-) Veľmi pôsobivé :-)
OdpovedaťOdstrániť