Prvé lúče postriebrili balvany vyčnievajúce z vody. A bola to jej zátoka.Chodila tam ako malá,a milovala ten pohľad.A tú vôňu mora a spev drobných kvapôčok.A vietor,čo pomaly čerí prívaly a hrá sa s polovyschnutými kríkmi.
Kôň zastal.Počkala,kým sa objaví nad horizontom celý žiarivý kotúč.Ako sa pomaly vynára, a pozlacuje všetko okolo.A svetelné odlesky sa lámu na mokrých bielych vápencoch.Spolu s kryštálikmi soli.
Zvykla sa prejsť po nábreží.Milovala mokrý piesok,tú bublajúcu obrovskú masu .Chodila tam vždy, keď potrebovala byť sama.Chaluhy.Zelené chaluhy.Zelená.
A more sa hralo, a zmývalo a vracalo drobné ráčiky,mušličky a chaluhy.
Zelené chaluhy.
Na haciendu sa vracala mokrá a s pocitom voľnosti. More vždy evokovalo pocit hravosti, nadšenia,pokoja.
Tak ako vlny nasledovali jedna za druhou,tak opadali starosti a stres.
Pred stajńami ju čakal správca.
Madam.Čaká na vás kuriér.
Ukázalo sa, že dokonca medzinárodný kuriér!!!
A špecializovaná prísne strážená služba!!!A do vlastných rúk.Ako ináč.
A bola to kazeta.Starostlivo zabalená. Že ju už určite zbežne prezrela bezpečnostná security,tak to bolo celkom isté. Mali hrúzu z výbušnín!!!U takých teroristov nikdy nevieš!!!
A to neboli výbušniny.Bolo to niečo lepšie.
Sada šperkov z bieleho zlata. A smaragdy.
A pod tým vizitka.
"Gratulujem k úspešnej módnej show.
Pozývam ťa na večeru."
DEVIL
Včera to odvysielala tv.Ale iba stanice BS!!!A správy sa šíria rýchlo.Alebo že by nie?
A tie smaragdy boli zelené. Zelené ako
jazmín.A zelené ako niečí pohľad.A zelené ako celá tá kolekcia šiat.A zelené ako farba, o ktorej sa hovorilo, že je farbou sezóny.
Ešte stále tomu neverila.To nie je možné.Veď.A akú večeru!!!
Však DS je ďaleko, a vôbec.A .Ale tie smaragdy boli pravé.A renomovaný výrobca,Tuším francúzsky.
Zdvihla mobil.No tak sa poďakuje.
Potom ho položila.Čo vlastne povie?
Naliala si gin s tonicom.Na ukľudnenie.
No tak sa poďakuje, a ďalej sa uvidí.Neuvidí!!!
Položila mobil.V živote sa jej pár krát stalo niečo podobné.Ale vždy,keď sa mala rozprávať s DEVILOM.
Alebo skoro vždy!!!!
Tak sa teda poďakuje.To sa predsa ...čo sa.
Zdvihla mobil.Keď zadávala číslo,ozval tón.Niekto jej volal.
Potvrdila príjem.
Vecný tón, akoby sa včera videli.A úplne bežne rozlúčili.
"Ahoj,dostala si pozdrav?"
Chvíľu bola ticho.
"Áno, sú krásne."
"Je to posledná kolekcia.Spravíš mi radosť keď si ich dnes vezmeš. Pošlem pre teba auto. Na šiestu. Večer.
Stratila reč. Aké auto!!!To sú predsa letecké vzdialenosti.Tisíce kilometrov.
"To je predsa ďaleko.Aké auto?"
"Moje samozrejme. Aj s ochrankou. Prenajal som letovisko. Asi hodinu od haciendy.A keď chceš ,pridem osobne. To sa pýtam len čiste kvoli ALANOVI.Tak Ťa čakám."
"Si ."
Stratila reč ako to pomenovať.
"Drzý, len to povedz. Tak dobre, prídem osobne, a pôjdeme ku mne. Teším sa."
"DEVIL,"zmohla sa ešte na niečo ako odpor,alebo nejaké zvyšky vysvetľovania.
Na druhom konci sa niekto zasmial.
A položil.
"O šiestej!!!"
Nepýtal sa aký má program Nepýtal sa ,či má prísť. A nepýtal sa, či pôjde s ním. Pýtal sa vôbec niekedy DEVIL na niečo?Rýchly hovor s FREDOM.
"Mám pracovnú schôdzku!!!"
"A budem mimo.Odlož všetky pracovné stránky. A."
Tentokrát váhala ona ako to povedať.
FRED nebol nadarmo šéfom spravodajskej a ešte bohvie akej všeliakej služby.
"Ráno na súkromnom letisku pristálo jeho lietadlo.Viem."
A ďalej pokračoval,ako keby preberali bežný pracovný program.
"Ták, vizážistky máš objednané na 11.00,kaderník 12.00 a kostymérka asi na druhú.Predpokladám, že skôr ako o piatej hotoví nebudú.Mám odhad?"
Ďalší pohár ginu s nejakou sódou.
"Ako to vieš?"
"Poznám Ťa.Ozaj.Ráno som odfaxoval urgentnú správu ALANOVI.musel v záujme medzinárodnej kooperácie urýchlene odcestovať, a vráti sa za týždeń. Nestihol ti to oznámiť, lebo si ráno bola jazdiť na útesoch.No ,tak mu potom zavolaj."
"FRED",zmohla sa po druhý krát na niečo ako protest.
A na druhom konci sa niekto zasmial .
A položil.
A more burácalo.
A zelené smaragdy svietili.
"Je čas,"povedal niekto.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára