DEVILSTAR/čo všetko začína na D

"Ale múdrosť, kde sa nájde? Kde je miesto rozumnosti?
Človek nepozná jej cenu, v zemi živých sa nenájde
Múdrosť má väčšiu cenu , ako perly"

Kniha Jób, kapitola 28 verše 12,13 a 18

"Na D začína mnoho vecí."
John Dee, na Apríla 1989

"Prečo si to urobil?"
To znelo pobúrene.
Tí modrí!!!Akoby sa niekedy pozastavili nad tým, koľkých pozabíjali v mene BS!!!
"Chceli to. O tom je peklo. Vlastne robíme čo vy, ibaže u nás sa za to platí zatratením.
Večným zatratením.
Chceli sa dostať do lepšieho sveta.
No tak sú tam.
Zrovna sa z nich robí múčka na mandaly.
A to predsa určite vznešenejšie, ako hniť bez pohnutia v hrobe pod nejakým krížom, alebo nie?"
Múčka na mandaly!!!!
Odrazu sa jej všetko hnusilo.Tí mnísi, tie obrazce, vlastne mŕtvoly v práškovanom stave!!!
"To je "
Nedokončila.
"No to je, ako keď vidíš na dvore kurča, nasypeš mu zrno, a potom ho podrežeš na polievku. No a možno si bude myslieť, že keď mu sypeš zrno, tak z neho bude drop, alebo čo!!!
Čo je zase na tom divné?!!!!"
Zelený pohľad sa zablysol.
V tomto nikdy nechápal ženy.
Na jednej strane ich dojme hocijaká hovadina, a na druhej,keď ide o niečo dôležité, tak zdravý úsudok je mimo!!!Kto kedy z BS zachraňoval niekoho posadnutého diablom!!!
Chvíľu uvažovala, že sa nejak moc vyzná v hydine.
Celé to prirovnanie bolo trapno smiešne vzhľadom na danú situáciu.
A neovládla sa, ostatne ako vždy.
Mal normálne satanský talent vytočiť ju.
"Boli to Ľudia, DEVIL!"

Nejak to s ním nehlo.
"Boli to tantrici, to je predsa rozdiel!!!
Pochop, že sú na to, aby sa sami zabíjali!!!!
A spravili zo seba múčku!!!
To je všetko!!!
No a z tej múčky sú farebné mandaly,čo tak obdivuješ!!!!"
V duchu preklínala nápad, ísť sa sem pozrieť.Ušľachtilí jej nikdy neukázali, čo je v podzemí, a ako to vlastne je!!!A ešte zajtra ten obrad Kálí!!!Vlastne sa hnevala na seba, mala to vedieť!!!Alebo.
Alebo sa hnevala na DEVILA.Že napriek tomu, že je s ňou, zostal presne taký, aký bol vždy
.DEVIL.
A vlastne to nechcela vedieť.
Zmenila predsa mnoho mužov, tak prečo nie jeho?
Vykročili tou chodbou.
No vlastne nejakou chodbou.
Prerážala vôňa krvi.A vôňa pižma. A miešalo sa to.A ešte niečo.
Žeby santal?
Na jednej strane sa jej to hnusilo.
A na druhej ju to vzrušovalo.
Ten pocit moci, úplne jednoduchej moci, absolútnej moci nad životom!!!
Čo by v živote nepriznala.
A pred DEVILOM nikdy.
Tá chodba nemala konca.
"Ako vieš, že ideme správne?"
"Čítal som ich."
Pobavený chlapčenský úsmev.
"Prečo si sa ich pýtal,keď si to vedel?
Prečo si ich donútil zabiť sa, keď to vlastne vôbec nebolo treba?"
Stále mala pred očami chrčiace mŕtvoly, a krvou postriekanú dlážku.
A kanáliky spádované do stredu miestnosti, ktoré sa plnili červenou tekutinou.
Bublala.
Tá krv.
Zastavil sa.
"MÁG," a jeho hlas znel chlácholivo, ako keď sa bavíš s malým deckom.
"Ja som predsa DEVIL.
Som SATAN. 
Ty vidíš vo mne čierneho anjela.
To je prima.
ALE.
Ale sme zrovna v Tibetskom pekle, a ja som diabol, a dokonca vládca diablov.
A to čo robím je normálne!!!
Robím to hocikedy!!!
A je to jedno!!!
Ty predsa tiež neľutuješ prasa, z ktorého máš na obed rezeň!!!"

Na chvíľu stíchla.Uvažovala, ktorý argument by asi tak mohol zabrať.
Asi  najskôr  žiaden.
Bol seberovný partner, a boli paradoxne na jeho území, aj keď si pôvodne vlastne myslela,že zrovna tu bude mať výhodu.
Zakopla, a podvedome sa ho zachytila.
Prechádzali nejakým bludiskom.
A tá podlaha sa hýbala!!!!!
Spletené ruky a nohy.
A časti rúk a nôh.

A to všetko zaliate nejakým voskom alebo živicou.
Priesvitnou.
A pod ňou bolo vidno, ako sa tie končatiny spájajú.
Skracujú.
Zvíjajú sa.
A snažia sa vytvoriť nejaký celok.
Skoro cúvla.
Ale .
Ale držala sa jeho ramena, a nevyzeralo to, že by sa bál.
"Plávajúca podlaha,"poznamenal.
Podľa jej dotyku usúdil, že by si to asi zaslúžilo vysvetlenie.
"Čiste ekonomická záležitosť.
Telá sa rozporcujú.
Z krvi sa spravia mandaly.
A z končatín sa spravia stavebné súčasti.
Je to rýchlejšie, ako to všetko drobiť na múčku, a dlho by to trvalo.
Mnísi odmietajú robiť mandaly z vnútorností, vraj sa to lepí."
Prešli.
Zaujímavé na tom bolo, že tie končatiny boli mimo trupu.
Žiadna hlava.
"Kde sú hlavy?",spýtala sa, a nevdojak nahlas.
Aj keď vlastne nechcela.
Začala mať z toho pocit, že sa vlastne zhadzuje!!!!
Vlastne mal pravdu.
Zachraňovať niekoho v pekle je predsa.
No nezmysel!!!!!
Alebo že by nie?
Na medziposchodí ich čakal démon.
Čertovky pekný, ako ináč.
Alebo pekná, pohlavie bolo určiť ťažko.
Súmerná tvár, pravidelné črty a štíhle telo.
"Dharmakája,DEVIL,buď pozdravený."
Uklonil sa a zvrtel v bokoch.
Alebo zavrtela.
Túžba zvaná DÉMON.
Čo všetko vlastne začína na "D"?