DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/Rejža,som dobrá?

Vial teplý vietor.
Hral sa s jej blonďavou hrivou. Zopár kučierok jej padalo na čelo.A biela pleť.Mandľový pohľad.
A voľné šaty.Jasnozelenej farby.Kontrastovali so záplavou dlhých  vlasov,zopnutých čelenkou.
Prekrásne modré oči.
Sedela na lavičke.Obyčajná drevená lavička,ktorá mala popraskanú farbu.A ťahal sa po nej pyr.Sem tam presvital mach.
Okolo ošúchaného operadla sa ovíjali divé kríky.
Divé kríky.Ruže,baza a ťahavé liany.Zelené úponky obtáčali konáriky.
Pomedzi stromy presvitalo slnko. Zlaté lúče sa lámali na sivej zvráskavenej kôre.A perleti listov.Odrážali ligotavé odblesky.
A celé to miesto dýchalo starým koloniálnym štýlom.Tie kríky už roky nikto nestrihal.A okolo bujnela tráva.
Žltozelené steblá.Vysoká tráva.
A divoký porast.Lúčne kvety.A cez prerážali staré kríky georgín.
Bola to kedysi záhrada.Udržiavaná.
Teraz sa miešali zvyšky dávno vysadených rastlín s burinou,plevelom a prerastenými stromami.
V strede trávnika pred lavičkou bol kedysi záhon.Teraz tam trčali zvyšky starých kríkov.Nejaké margaréty,a aksamietnice.A kopec žihľavy.
A svetlo sa hralo.Hralo s tou záľahou farieb.Všetky odtiene zelenej,žltej a hnedej.A obrovské kvety kedysi vzorne pestovaných kvetov vysadzaných podľa vzorného poriadku.A drobnučké lupienky buriny.
Vo vzduchu voňala šalvia.
Zabudnutá lavička v zabudnutom parku.Kde už dávno nebol záhradník.
Blondína si preložila splývavú sukňu.A odložila knihu na lavičku.
Šumel tichý vietor. Šumel a niečo šepkal.
Šepkal.Som tu.

"STOP!",ozvalo sa spoza kríkov.
"Berieme!!!!!"
"Daj tam ešte pár záberov na tie ruže!!!"
"A vietor!!!Má predsa fúkať ten vietor!!!!"
Blondína afektovane vstala zo stoličky. A skoro si natrhla okraj šiat!!!A nedoniesli jej minerálku s magnéziom!!!Ale iba nejakú perlivú žbrndu!!!"
A nahrnuli sa maskérky.A rýchle občerstvenie.A kopec zvedavcov,čo boli v ďalšej scéne štatisti!!!
A kamera sa presúvala.A.
"Bolo to dobré?",pýtala sa.
Aj keby tam sedela ako kus dreva,nikto by sa neopovážil povedať, že nie.Od čoho je technika!!!Však to zostrihajú a dorobia, ako treba!!!
"Si úžasná!!!"
Chválil ju TOSCANINI, a bol by povedal čokoľvek.Čokoľvek,len aby DS financovalo ten film!!!
"Si jednička!!!!"
"Klapka 425!!!Víchor!!!!"
Vlastne to mal byť vietor. No,v umeleckom svete je to dosť jedno!!!Predsa nie sú meteorologická stanica!!!
No nie?
No tak sa teda naozaj niečo spustilo.Teda vietor miešaný s víchrom.
Vlastne to boli umelé vírivky!!!Trochu neodskúšané,nejaký nový prototyp,ale boli za polovičnú cenu!!!No nekúp to!!!!Ako, je jasné že DS kontrolovalo rozpočet, tak prečo niekde neušetriť!!!A vykáže sa pôvodný odhad!!!!Ako TOSCANINI sa stopro vyznal v ekonomike.A v protekčných herečkách.
Tak teda sa naozaj zdvihlo lístie!!!A ešte sa zdvihol kúdol prachu!!!
Ale opatrne!!!Aby to nepoškodilo scénu.A hlavne aby moc nerozvialo vlasy a šaty hlavnej hrdinky!!!Mala to v zmluve.V akejkoľvek len trochu rizikovejšej situácii použiť dablérku!!!!!
Kamera brala rozšírený pohľad.Teda tých modrých očí.
A ešte kúdoly prachu .A kríky čo sa ohýbali. A stromy, ktoré sa klátili.A lupene kvetov lietali vzduchom.A kusy práchnivého dreva,a vetvičky a hlina. A celé sa to miešalo v hustom víre.
Som tu.Šepkal niekto.

"Rejža,bola som dobrá?"
"Áno,zlatičko, výborná!"
"Rejža, bola som dobrá?"

Zobudila sa na vlastný hlas. Kričala.Nočná mora!!!!
Cez okno spálne presvital strieborný svit. A jeho lúče lámali obrysy nábytku.
Nad posteľou dopadal na stenu tieň.
Tieň,čo odrážal postavu muža.
"Rejža,som dobrá?"
Rozšírené modré zreničky.To nie je možné!!!!
Nikto v izbe nie je!!!!
Zdvihla sa pomaly z postele.A podišla  k oknu.Tieň vznikol opticky.Bol to odraz osvetlenia a starého stromu.
Záhradné reflektory.
Snáď sa nebude báť tieňov stromov!!!
Som tu.Šepkal ten hlas.
Ešte ho nepočula.
Zatiaľ nie.

Otvorila si fľašu džinu.Pohľadala mobil a našla DEVILOVO číslo.Ozval sa záznamník.
"Mám nočnú moru!!!Už zase!!!A bojím sa.Prídi!!!"
Automat cvakol.
Sadla si na posteľ.Ten tieň zo steny nezmizol.A bol väčší!!!A keď aj ,no tak tam bol ďalej.
Čo vlastne nebolo divné,lebo ten strom a tá lampa tam tiež boli Ďalej.Teda v záhrade,samozrejme.A dosť Ťažko bolo čakať, že sa to bude nejak meniť.
Naliala si ďalší pohár.
Som tu.Šepkal ten hlas.
A už nevadí deň.
Ešte ho nepočula.
Zatiaľ nie.

Tretí pohár džinu.A zapla si hudbu.
Vo dverách zašramotil kľúč.
"DEVIL?"

Nechcelo sa jej ísť otvoriť. Nikto iný by neprešiel ostrahou.A nikto iný nemal kľúče!!!KTO iný by to bol!!!
Ten tieň tancoval na stene.Alebo mov vypila.
A ozval sa mobil:
"Ahoj zlatko.Za chvíľu som u teba. Nie že zaspíš!"Bol to DEVILOV hlas.
Šramot pri dverách prestal. A tieň prestal tancovať.
Bála sa.

Naozaj  sa bála.