DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/niečo o orchideách

Stála pred zrkadlom.Je všetko v poriadku?
Jej team sa fakt snažil. Aby to bolo v rámci elegancie. A. A drahej elegancie.Ale popritom neškrobené, bez silného make upu.Prirodzenosť a pôvab.Aj keď to bola práca vizažistov niekoľko hodín.
Ako doplnky si vybrala niečo z jeho kolekcie. Keď teda o to požiadal.A šaty. Šaty boli tiež zelenomodré.
Teda ,čo vlastne nebolo nič divné, lebo zelená sa stala hlavnou farbou sezóny.Jazmín zelená.
Ešte nejaký náhrdelník.Nakoniec si ho nevzala. Lebo. No lebo ju požiadal, aby použila šperky od neho. Až si vezme všetky, bude si moc myslieť. Čo by vlastne tiež nebolo nič nové, on si vždy o sebe veľa myslel!!!!
Tak naušnice.
A mala trému ako školáčka. Normálne chuť znovu vyhádzať tie skrine, a skúšať tie šaty. Lenže.
Lenže vlastne tie šaty už ta tých pár hodín vyskúšala, a bolo jasné, že zrovna tieto sa najlepšie hodia k vlasom, tej zeleno striebornej kolekcii a vôbec tej schôdzke.
A ešte .Mala by niečo zjesť!

Od rána po tom telefonáte zabudla, že niečo také treba!Tak nejaký syr, no a ...a zrovna keď sa rozhodovala nad švédskym stolom alebo misou bohviečoho,zastalo vonku auto.
Vlastne .Vlastne od ohlasovania návštev tam bol majordomus, alebo v najhoršom niektorá z asistentiek.
Ale. Ale no proste mala od rána otvorené okno,s výhľadom na príjazdovú cestu. A bola nesvoja.
Ako vlastne. Čo mu povie?
A možno sa bude pýtať na ALANA!!!Však to vtedy bolo na výber, buď ja alebo on!!!!
To. Fakt je, že ALAN bol jej priateľ, podriadený, veľmi šikovný manager, a pozorný milenec. Lenže.
Lenže. Lenže keď bola s ním, myslela na jazmín. A zelený pohľad. A vôbec!!!
ČO mu povie,keď sa spýta?
Z interiéru dala odniesť ruže. A vôbec všetko, čo by mohlo pripomenúť, niečo, čo sa vtedy stalo.Nič.Nech sa nič nepýta.Ale.DEVIL je DEVIL.Ako,tam sa nedalo počítať s ničím.
Vyzrela z okna. No áno, poznávacia značka DS.
Vošla asistentka.
"Slečna Regína,návšteva."
Ešte jeden pohľad do zrkadla. No,snáď všetko v poriadku.

Čakal ju .A prezeral si interiér.Až tak moc sa toho nezmenilo.Akurát vo vázach boli orchidey.Krásne to je fakt.
Ale predtým tam vždy boli ruže!Dobre, tak tie ruže radšej spomínať nebude!!!Aj keď. Na tvári mu zaihral úsmev,keď si predstavil alanovo auto.Ako visí na tej gigant ruži, čo mala 120 metrov!A nebude provokovať.
Vošla.
Bola to zeleno-tyrkysová kombinácia.A zladené. Určite práca vizážistov.To mal v oku. Ale.Ale výsledok bol fakt výnimočný.Alebo. Alebo si proste nechcel pamätať, ako vyzerá.Chcel si pamätať, ako vyzerá. Ibaže.
Ibaže to bola jediná žena, čo dala prednosť záhradníkovi pred ním!!!Teda čo vôbec kedy dala niekomu prednosť pred ním!!!Čo teda bolo fest poburúce,lebo zelený pohľad kosil všetko, vždy a všade!!!To presnejšie znamenalo priazeň žien. A bez ohľadu na vek, vzdelanie a vôbec na niečo!!!Až to niekedy vadilo.
"Si krásna,"prehodil, a pokračoval ,ako keby sa včera rozišli na pláži, a prišiel ju vyzdvihnúť.
"Pôjdeme k moru, dnes je slávnosť lovcov perál. Sú úžasní, bude sa ti to páčiť."
"Akí Lovci perál?",dostala zo seba. A čakala čo ešte povie.
A nepýtal sa. Nepýtal sa, čo si myslí. Ani na Alana. Ani na ruže.Na nič.

"Dnes večer je more prekrásne.Rybári kladú ohne. A oslavujú pána mora, ktorý im daruje perly.A niečo mi hovorí, že tých perál tam bude dnes hodne! Poď, nech nezmeškáme večerný príboj!"
Pri vchode sa zastavila.
"Ty sa ma nič nespýtaš?"
"Ja?"Udivený zelený pohľad.
"Vlastne áno,máš so sebou plavky?"
"DEVIL!"
"Dobre, netreba,fakt zmeškáme ten príboj!"
A odrazu to bolo smiešne.
Celé očakávanie, chystanie, vizážisti a hodiny rozmýšľania, čo má povedať.A hodiny pred zrkadlom.

A more burácalo.
A dolu na pobreží rybári zapaľovali ohne.
A vial slaný vietor.
A slnko postupne mizlo za horizontom.
A zelený pohľad sa miešal s morským prílivom.
A slávnosť lovcov perál sa začala.