A odliv.
V piesku sa hrali deti.
Chlapček a dievčatko.
Zrovna stavali hrad.
Morská voda vyniesla na breh stovky mušličiek a ráčikov.
"Tebe sa páči náčelníkova dcéra?",
začala malá.
Mohli mať tak 10 rokov, a v tomto veku už dievčatká chápu,ako je dôležité, byť žiadaná.
"Dobre tancuje,"odvetil chlapec a vysypal piesok z formičky z bambusu.
"Otec hovoril,že ju určite dobre predajú!"
Dievčatko chvíľu rozmýšľalo.
"Keď budeme veľkí,myslíš,že aj mňa dobre predajú?"
No to bola trúfalá otázka.
Vlastne sa skoro stále hrali na mamičku a na otecka.
On by sa síce radšej hral na pirátov, ale.
Ale ona nosila koláčiky z banánov a kokosu, no tak.
No tak teda bude tatinko!
"Jasné," a vyklopil ďalšiu formičku.
Ešte bolo treba dorobiť hradby.
"Idem po kamene, aby sme mali opevnenie.Piesok by nám odplavil príboj!"
"Idem s tebou."
"Nie, počkaj, ja som hneď naspäť,"
Zmizol v húštine pri brehu.
Ďalej osievala piesok a presýpala ho.
Bude veľká. A potom dostane naozajstnú sukničku z liany!!!
A bude mať dlhé vlasy, ako náčelníkova dcéra!!!
A naučí sa tancovať.
A potom.
Srdiečko sa jej zachvelo.
Potom príde jej ženích, a vyberie si ju pred celou dedinou.
A pobozká ju.
Tým sa jej predstavy končili.
Bolo to najväčšie želanie,najvyšší sen.
Byť jeden deň princeznou.
Nabrala nový piesok.
Tento bol z hĺbky a bol do žlta.
A ešte pár mušličiek.
Na hrad padol tieň.
Neotočila sa.
"Už si doniesol tie kamene?"
Vzduch preťal záblesk.
Bezhlavé telo sa skotúľalo medzi ráčiky,a krv postriekala formičky.
Niekto zdvihol detskú hlavu, a ozdobil ňou hrad z piesku.
Mal zmysel pre estetiku.
A more šumelo ďalej.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára