DEVILSTAR/ZOOMBIESTAR/niečo o výsadách

To šumenie mora uspávalo. A slnečné lúče hriali. Biely piesok.
Cítila, ako teplo prechádza povrchom.Šaty už obschli.
A teplo prechádzalo dovnútra. A adenalín klesal. Už to prestala rozoberať.
Ešte chvíľu, a potom sa presunie,A zavolá si z centrály odvoz!!!Vrtuľník!!!

A potom tieň. A pohľad.Roztvorila oči.
Stál vedľa nej.
"Ahoj, už je to vybavené."
No tak jedno sa mu uprieť nedalo, ten štýl komunikácie.Zosobnená drzosť...a ešte to čo si nikto nikdy nedovolil! Teda k nej!A .
"Čo je vybavené?",spýtala sa. Žiadne scény. Už akurát stačilo.
Vlastne vedela, čo povie. Alebo nevedela?
"No s tou malou. Jej otec so mnou podpísal zmluvu.Čisto obchodná záležitosť."
Kto,by nebodaj čakal, že nejaké ospravedlnenie! Ha, to by sa načakal.
Pokrútila hlavou.
"Ty a tie tvoje zmluvy!"
Rozhodla, že verzia o podpísaní zmluv je prijateľná, je to síce určite inak,a škoda reči!
"Niekedy zabúdam, že si DEVIL.Ozaj prečo si nikdy nepodpísal zmluvu so mnou?A prečo sa to vlastne nemôže?
"Lebo som DEVIL,to bude tým",usmieval sa tým zeleným pohľadom.
"My splníme želanie. Vždy. Ale.
Ale keď tá druhá strana poruší zmluvu zaplatí. Presne podľa zmluvy.

No a býva to vždy predražené. Si mág, vieš čo chcú ľudia. Mladosť,bohatstvo,úspech,krásu, lásku, moc.No kto by to rozoberal!!!
Náčelník mi predal dcéru. Tancuje božsky. a bude mať úspech. A DS prachy a zmluvy, ktoré kvôli nej vzniknú. Kaskáda.Tak nejak."
Mala pocit, že nepovedal všetko. Tak napríklad, čo sa stane, keď sa tá zmluva poruší. A nechala to tak.
Škoda volať Fredovi!
Tá hladina sa ligotala.
Voda bola teplá.
A on blízko.
A kto by sa hneval na diabla!!!
A ešte kvôli zmluvám!
Že sa mu zas niekto upísal!
A v diaľke sa blížila loď.
Modravobiela loď.

Zrovna vtedy stála okolo zakrvavenej rohože pred bungalovom rada starších.Pochvalne hodnotili a znalecky rozoberali.Nikto nepochyboval, že náčelníkova dcéra prišla o panenstvo.
A ani sa jej nikto nič nepýtal.To sa nepokladalo za dôležité.
Sedela hrdo medzi črepinami toho pohára s vínom.
Medzi kalužami.
Červenými.
Víno sa miešalo s krvou.
Ženy kmeňa stáli v kruhu. Vytvorili obrad prijatia. Prijatia medzi vydaté ženy.
Pozapínali jej dlhé vlasy.
Dostala náhrdelník z mušličiek a perličiek.
A výsadu, že odteraz bude patriť medzi ženy, čo majú muža.
Bralo sa to ako vyššie postavenie.
Kmeň neuznával ženy, čo nemohli mať deti, a ktoré nemali muža.
Vždy sa bála, že si ju nikto nevyberie.
Alebo ešte horšie, vyberie, a ona sklame. Že zruší tú dohodu!

To bola čierna mora . Vraj sa to kedysi stalo, a rozprávalo sa to deťom ako strašidelné povesti.
A potom prišiel morský duch, a more zalialo pobrežie a bola tma.
Nikdy sa jej žiaden muž nepáčil. Páčili sa jej dievčatá.
Čo bolo neprípustné.
Teda, bolo neprípustné v rámci kmeňa žiť iba medzi ženami.
DEVILOVI bola vďačná. Vedela, že to vie. Nepovedal to, ale vnútorný inštinkt jej vravel, že vie.

A náčelník sa tešil ako malé dieťa.Zdalo sa mu skoro nemožné, že niekto tak významný kúpil jeho dcéru!!!
Teda sa s ňou oženil!!!
Jediný, komu to bude vadiť, bude ten bohatý starý muž, ktorému dcéru sľúbil!!!
No však si vyberie z tých ďalších!!!Už aj tak dobre nevidí, žena ako žena!!!
Taký šťastný deň!!!!