Díval sa na tú marhuľu. Fakt starý strom. A výber kvetov v záhrade. Malo to atmosféru. Ako
dobrý interiér. Bolo to útulné. Aj keď. On dával prednosť trochu modernejšiemu dizajnu.
Ale, pre tie účely štýlové, má fantáziu. Čítal jej myšlienky. Na jednej strane váha. Ale podpíše to. Stačí chvíľu počkať. Čítal ďalej.
No, tá databáza cez počítač s údajmi, to je šikovné. Až nato prišla sama, tak všetká česť. Skoro sa zasmial. Bojí sa, aby sa to nedozvedel. HA,HA, HA! Že by fakt nevedela, o čo ide?
Podľa fyziognómie možno nejaký genetický potomok vlkov. HA! Vlkov, či vlastne vlkodlakov, či ako si nadával ten spolok! Domorodci z Austrálie! Akoby to nebolo jedno!
Žijú vlastne vlky v Austrálii? Skoro sa jej to spýtal.
Tak, podával vizitku. Keď to vezme, tak je to vlastne pod strechou. Zobrala. Ďalej ho to prestalo zaujímať. Odrecitoval, čo bolo treba, a vypadol. Keď sadal do auta, vedel, že zrovna ťahá do počítača mail, či má podpísať zmluvu. Chudera! Podpísala ju, keď sa s ním
začala baviť.
Pozrel na hodinky. No, tak dnes fajront, ešte stihne tú maličkú, čo mu podpálila byt. Kde je?
Naštartoval. Auto vyrazilo skoro stovkou. Má čo robiť, aby to stihol. Firemné autá boli super
konštruované. Mali na to extra vývojový team. A fanatici, makali. Odhlučnené, veľké rýchlosti, a super pérovanie. Akoby si šiel 40, ibaže toto bolo tak asi o 100 viac.
Dva dni sa neozval, to by mohlo stačiť. Kde je? Naťukal do palubnej dosky číslo jej mobilu.
Podľa lokalizácie mobilu a dží pí es počítač vyhodil údaje. Nejaká kaviareň, či čo to bolo.
No, sobota večer, prečo nie. Tak sa tam pojde pozrieť. Nastavil najkratšiu trasu, a najvyššiu
rýchlosť. To auto síce nebolo robocop,ani android, ale.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Ale niekto zvonku by si fakt mohol myslieť, že má pred sebou niečo živé. Podľa schopností
určite. Malo to v sebe počítač, pripojenie na net, a základné štandardné vybavenie pre krízové
situácie. Zastaviť automaticky pred prekážkou, ohlasovanie škod a porúch. Ďalej mechanické doplnenie benzínu. A bezpečné vzdialenosti pri predbiehaní, pri vysokých rýchlostiach.
Keby niekto moc chcel, bola tam aj zvuková karta, a nahrané dialógy, nejaká hudba a dalo sa to v pohode stiahnuť počas jazdy. Kedysi sen, ale zrovna sa pracovalo ešte na vylepšeniach,
vlastne zautomatizovať riadenie úplne. A to možno. Prestal sa zaoberať autom. Aj tak dostane
najnovší model, hneď ako bude odskúšaný.
Auto sa rútilo ulicami. Pustil si hudbu. Konečne relax!
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Ozvala sa vysielačka:
„Tu kobra 1. Máme problém. Niekto sa nabúral do sektoru 27. Čo s tým?“
„Koľko zabral? A koľko krát som hovoril, že sa nemáš hlásiť ako „kobra“! Neznášam ten seriál!“
„Nejaké interné pokyny a databázu pre vývoj novej FC 14. Čo s tým?“
„Nájsť a blokovať! A pokiaľ nie je v DEVIL, tak tam BUDE! Pošlite čiernych, a do zajtra chcem výsledky! A vobec, ako je možné, že sa niekto nabúral do FC14? Však je to milión krát kódované! Čo tam kurva robíte! Spíte, alebo čo! Makám, lebo budú 20 hodinové služby!“
Pcha! Vypol vysielačku.
Zas určite pozerali porno, miesto toho, aby robili čo majú! Jednou rukou si otvoril fľašu koly
a napil sa. Nebol nasratý naozaj. To pro formu, keby to bolo naozaj, vyzeralo by to ináč. No tak bude v DEVILE o jedného hackera viac, daj sa mi svete!
Bol na kraji mesta. Slabé osvetlenie. Vlastne žiadne okrem reflektorov auta. Mihol sa tieň. Ešte že stihol zaflekovať. Keby to bol starší model, tak spáli pneumatiky. Keď sa darí, tak sa
darí! Vlastne tento model bol vybavený pre podobné prípady. Teda presnejšie, auto zastalo.
Pod kolesami ležal mladý chalan. Pozriem a vidím. Feťák. Najskor niečo tvrdé. Slušne oblečený, asi ho niekto zmlátil. To nebolo od auta, nastavenie by to nepripustilo. A polial sa kolou, do riti! Ešte aj to! Zrovna, keď má fajront, aby sa vybavoval s hackermi a narkomanmi!
Pekná, skoro detská tvár. A vobec mal by vypadnúť. A dobre! 2 minúty ho nezabijú! Mladý
celkove vyzeral skoro ako dievčatko. Skúsil či dýcha. Ale áno. To bude absťák, alebo prebral.
Pozrel zreničky. Á, niečo tvrdé . Pozeral, kto všetko tú zrážku videl. Bola už skoro tma, a na chodníku moc ľudí nebolo.
Kaluž krvi. A asi vnútorné krvácanie. Prečítal ho. Bolo tam : PREČ!
Zdvihol vysielačku. Tu Devil. Sektor 1771/A. Pošlite okamžite čističku a transport. Tak dnes
sa do tej kaviarne asi nedostane, alebo čo!Na chodníku sa začali zbiehať ľudia. Už chýbalo akurát, aby sa ho niekto prišiel spýtať, čo sa stalo.
Na ceste pristála čierna dodávka. Ako super, aspoň že títo sú v limite. „Vyčistiť, prebrať, zaevidovať, spracovať“. Z dodávky sa vyhrnuli tiene. Boli presní, ako vždy.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
No konečne! Pozrel trasu. Auto vyhnal na maximum. Ďalej bola diaľnica, to bolo lepšie. Nejaké odbočovanie, ešte že je tam dží pí es. Kto by to našiel! Keď auto zastalo, asfalt pod ním bol tekutý. Teda možno, lebo to určite nebola pravda, a navyše to nebolo vidno.
Ták, kde je? Kaviareň naproti. Alebo skor pub, no to je jedno!
Vystúpil z auta. Vošiel. Drevené obloženie, asi dub. Sviečky a prítmie. A dosť hluk.
Akurát sa tam zrovna schyľovalo k ruvačke. Miestne gangy. No pekne! Nejakí skíni sa zrovna
hecovali, a vyzeralo to, že zmasakrujú nejakého cigána, a ešte rozmlátia všetko okolo.
Do prčic, už nejde nič riešiť, pojde pre ňu, a vypadnú!
V prítmí ho niekto oslovil:“ Zdar kámo!Čo tu ty? Však toto je pajzel, zapadnuté smetisko, čo
tu robí taký formát! Ty predsa bokovky nerobíš!“
„Pcha! Majster! Toto je tvoj rajón?“
„Si na kontrole, alebo čo?!“
„Nie, mám tu niečo súkromne. Moc hluku.“
„Aha, súkromne! „ Majster prižmúril oči. „Jasné, do 10 minút to máš vypratané!“
Počkaj tu.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Ako sa riešia konflikty,HA! No tak sa predviedol, však sa mu to niekde vráti.
Ten tréner mal čierny pás. Ono to nejak v tej tme nebolo vidieť. Ale bolo vidno niečo iné. Okrem iného sanitku, a políciu, ktorá zozbierala áčkovu kompany z chodníka. A ešte nejaká zápisnica, že sa jednalo o sebaobranu, a boli možno použité nejaké hmaty, ale čiste za účelom
osobnej ochrany, a vlastne sa tak moc nestalo,lebo to skor bola nehoda,a oni sa vlastne na tom chodníku pošmykli. Polícia poďakovala za spoluprácu, a šli ďalej chytať páchateľov.
Tréner zaplatil sľúbenú rundu a zmizol ako tieň. Čierny tieň.
No super! Kde vlastne je? A vobec s kým tu je?
Úplne vzadu. Nejaký babinec. Koľko je ich, tak asi štyri, a nie pat, ešte jedna prišla. Uvidíme.
Zobral si WHISKY a sadol si k baru, odkiaľ mal výhľad, a jeho nebolo vidno. Skúsil čítať.
Nič podstatné. Uvažoval, ako to urobí. Na ničom sa nedohodli. A čo to tam vlastne robia?
To už dávno nebolo, aby on uvažoval, ako niečo urobí. A dávno sa nestalo, aby mu doma niekto spravil požiar, potom sa milovali, a potom sa neozvala. Normálne divné!
HA! Vykladajú tarot, no zúfalstvo! Však to ju odnaučí, chodiť po puboch a hrať karty! Vytiahol mobil, a naťukal jej číslo.
„Ahoj, kde si?“Pozeral na výraz tváre, keď počula jeho hlas. A, v poriadku.
„Som v IRISCH PUBE, babinec, hráme karty,
„Fakt? Zrovna som v meste. Stavím sa po teba?“ Aj tak vedel,čo povie. Ale.
„Dobre, prídi.“
Tak pil ďalej tú WHISKY. A ešte niečo slané. Potom sa zdvihol, a zamieril si to k ich stolu.
Sedela chrbtom k nemu. Už zdiaľky videl tie pohľady. Že ku komu patrí! Ako,kamarátky má
pekné.
„Ahoj!“chytil ju odzadu rukou, a pobozkal na vlasy. Cítil záchvev a stúpajúci pulz.
„Ahoj,“ predstavila ho, „dámy, toto je Rišo, moj priateľ.“ Chvíľu, tak sekundu uvažovala, či to povedať, alebo nie. Vlastne mu podpálila byt, a síce sa milovali, ale bolo to raz, a zrovna po tej katastrofe a vlastne si nič nepovedali. A . A vobec nerátala, že sa ozve.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
V duchu sa smial. No dobre, ešte že ho napadlo prísť.
„Čo si dáte?“Tak sa všetky predstavili. Aj tak si to nebude pametať. Tak 2 fľaše červeného,
kolu, sprite, tonic, niečo slané. Alebo nie, majú tu aj niečo normálne na jedenie?
Počkal, kým dovykladali tarot. Vyšiel pentagram, ako ináč, a nejaké meče.
Už nečítal, nebolo treba, a bolo mu dobre. Konečne niekde, kde ho nikto nepozná, a nič nemusí. Sedel vedľa nej, držal ju okolo pása, a vypol. Hladina keď je kľud,keď netreba vobec nič. Dievčatá začali novú sériu.
„Pojdeme?“ Zelená žiara. Tomu pohľadu sa ťažko hovorilo nie. Zaplatil účet.
„Zdar dámy!“ Zostali tam. Vedel, že zostanú, a rozoberú to do podrobností. A vedel presne čo
povedia.
Vyšli von. Otvoril auto. „Sadaj.“Niečo nebolo v poriadku.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Donútil sa čítať. Bojí sa. Jeho? Pcha!
„Kam ťa odveziem? Chceš ísť domov, alebo pojdeme ku mne?“
„Ja,“začala.“No čo. Platil si za celý stol. Ja som ti minule zničila byt. A ja neviem, či to bolo preto, že som čítala tú knihu, alebo to bolo tou sviečkou. A nechcela som ti to hovoriť. Ale, ja
som v tom plameni videla satana! A dokonca sa so mnou rozprával! Nikdy som na také veci
neverila. A dnes,keď si volal,na stole vyšla tarotova karta DEVIL. A proste neviem! Nie som
poverčivá, a možno to vyzerá hlúpo, ale bojím sa.“
„Ako pýtaš sa, či som diabol? Ale choď! Jasné, že hej. Možeš si to skúsiť, určite mám na hlave rohy, a tuto vzadu chvost. Alebo vpredu? No skús, neboj sa.“
Pritúlila sa, a hladil ju.
„Videla si asi moc filmov, a nemali by ste hrať tarot, keď tomu tak veríš. Neboj, odveziem ťa
domov, keď máš z toho zlý pocit. A niečo pre teba mám. Darček od satana! Prívesok. Strieborná jašterička s olivínom. Páči sa ti? Ešte stále sa bojíš?“
Páčil sa jej. Prestala sa báť.
Tak nahodil rýchlosť a smer domov. K nemu domov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára