NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK AKO VYZERÁ / Písomka z matiky

21.

Hrýzol ceruzku. Tak x.x /5x + y/x + 10-2y =2-2y a to je. Do hája aj s rovnicami! A keď to vydelíme x, TÁK

Z kuchyne sa ozvalo:“ Miky, choď vyniesť koš! Už ti to dnes hovorím tretí krát! A k tomu syru chceš hranolky, alebo opekané zemiaky!“

„Hranolky! Vynesiem! Potom!

Tak ešte raz, vyjmeme y a potom. Potom to bol zase mobil.

„Zdar Miky? Odkedy si na servírky? Ty sa normálne nezdáš! Jasné, že helfnem, tebe vždy.

Potom nás zoznámiš,ok? Neboj,budem sa chovať slušne!!!“

„Soráč, teraz je tu husto, radšej cez net, ok?“ Mobil radšej hneď vypol.

MIKY!!!!!!!!!!Ten koš!!!!!!!!!!!!!!!!!

Vstal, hodil na seba mikinu, a šiel vyniesť ten nešťastný koš. Stmievalo sa, a veľké červené slnko mizlo za obzorom. Na sekundu postál, a díval sa. Nebol zamilovaný,ani to nebolo romantikou. Mal rád všetko magické. Veci, ktoré sa nedajú celkom vysvetliť. Prečo vie, že

sa naň v autobuse niekto díva,aj keď je otočený chrbtom. Alebo sa začne obliekať, a zrovna

volá kamoš, aby šiel von. Alebo presne vie,kedy niečo hrozí v škole, teda tam vlastne stále niečo hrozí, tam sú tie inštinkty otupené!Čítal nejaké mystery, ale to boli kecy, žiadne konkrétne vysvetlenie tam nebolo.

Mal rád matematiku, a tam platilo,že 1+1=2 a vždy. Tak možno aj tu platí, že 1+1=2,akurát

treba prísť nato, čo to je 1, a čo je 2. Presne. Alebo čo spúšťa to sčítavanie. Alebo naopak, prečo niekto rozozná,že je to tak, a niekto to nepochopí, ani keď mu to ukážeš.

Odomkol mrežu a vysypal koš do kontajnera. Stáli tam štyri, a boli podobné. Akurát podelené podľa druhu odpadu. Separácia zberu. A možno celonárodne doležité, ale v rámci domácnosti

hovadina. Nejaké papiere a ohryzok sa váľali na zemi. Skoro do toho stupol.

NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ

No a v kúte vedľa kontajnerov bol nejaký starý nábytok. Niekto sa zase sťahoval! Stoličky zo

starého dreva a vyrezávané,ako z múzea. To bolo niekomu ľúto dať prachy za kontajner!

Starý zdobený stol. A zvyšky nejakej police! A ešte aj nejaké handry. Že by obrus? Vyrábali sa kedysi čierne obrusy? A nie obrus. Cez stol bol prehodený starý čierny plášť. To by predsa dnes nenosil ani bezdomovec!

A na tej flaušovej starej látke bol drevený obal /schránka veľkosti A4 v tvare knihy. Babka mala niečo podobné,a mala tam šijacie potreby. Ako decko sa s tým hral, rozsypal to, a potom

po izbe zbieral gombíky. Sranda,nevedel,že si to pametá. To bola veľmi stará spomienka.

Akurát, že na vrchu tohto bola pocínovaná 5-cípa hviezda. Aha, to bol nejaký komouš, keď si

na všetko dával hviezdu! Cín svietil na červeno v lúčoch zapadajúceho slnka.

NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ

PENTAGRAM.

V živote by si nikdy nič nezobral zo smetiaka. Nehrozilo! Nikdy! Mal vlastne všetko. Ale. Ale podedil nejaký šiesty zmysel po babke. Alebo intuíciu, alebo čo to bolo. Je fakt,že ostatní rodinní príslušnici to brali ako folklór. Bol prvorodené vnúča, a babkin miláčik. Mali spoločné tajomstvá. A tak sa to aj bralo,nikto to nikdy nebral vážne .

A teraz akoby vedľa neho niekto stál, a hovoril:

ZOBER TO! ZOBER TO! ZOBER TO!

To nebola schíza,iba nutkanie. Zvykol počúvať vnútorný hlas. Vzal tú vec, a zamkol mriežku.

Slnko zrovna zapadlo.

„No konečne!“ ozvalo sa z kuchyne, keď si umýval ruky. „Večeru máš na stole!Idem pozerať tú telenovelu!“

Telenovelu! Šeherezáda! „Super mami! Ďakujem!“

Najedol sa, vzal si zo sebou kolu, a zavrel sa v izbe. Takže x + x plus 3y a to celé na druhú je

JE: Zajtra mali písomku, a musel prerátať nejaké príklady. Prepočítal 2 strany. Bolela ho hlava, a bol unavený. Dopil kolu, a prezrel si ten nález

NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ

Načo to vobec bral? Otvoril vrchnák. Dnu boli TAROTOVE KARTY. Asi veľmi staré. Vedel

približne, čo to je, lebo ho to naučila babka. Hrala sa niekedy na vešticu, a veľakrát to u nej videl. Na rube mali malú hviezdu a nápis DEVIL. No to bude nejaká firemná značka výrobcu.

Že by logo? Starožitnosť! Boli precízne vyrobené, a niekde trochu ošúchané, asi ich často používali. Farby v červeno čiernych odtieňoch. A ešte malý notes. Sviečka. Ceruzka. A zopár

starých mincí.

Poukladal to naspeť, zavrel vrchnák a strčil to celé do igelitky a schoval pod posteľ. Cez víkend to vezme babke, má pre také veci zmysel,určite sa poteší.

Zbalil si ruksak do školy a upratal stol. Potom zapol počítač. Mal rád informatiku. Hneď po

matike. Mal tam správu:

„Volal som ti. Kde je vlastne problém? Daj nejaké údaje, zistím,čo sa dá.“

Napísal meno, priezvisko, rok narodenia a rodné číslo. To všetko sa dalo stiahnuť z centrálnej

databázy zamestnancov hotela.

„Potrebujem niečo o nej vedieť. Nikde nie je registrovaná, a nemá účet v banke. Už to samo o sebe je divné“

„Kto to chce vedieť?“ a 10 smajlikov:DDDDDDDDDDDDDDDD

„Babička!“ bola odpoveď a ďalších 10 smajlíkov:DDDDDDDDDDDD

„No tak pre babičku všetko!

A ty mi postrážiš týždeň psa! Idem na chatu. Zajtra to máš.“

Pozrel facebook. Boli tam účty toho vrchného, aj servírok. Podľa pokecu to vyzeralo, že sa s niektorými vyspal. No, nič divné. V tej brandži by bolo skor divné, keby to tak nebolo.

Výnimka bola ANNA. Nemala účet na facebooku, ani nikde, pokiaľ sa to dalo zistiť. A vobec minimum údajov cez internet. Dnes, keď sa vlastne skoro ani ináč nekomunikuje. Z pokecu vedel, že je pekná, a jej terajší kolegovia sa delili na dva tábory, ten jeden teda hlavne servírky závideli klientelu, zvyšku to bolo jedno. Žiadni bližší priatelia, aspoň podľa face.

A to tam boli skoro všetci. Už bol priateľ asi s 2-3 čašníčkami, to je ten princíp,že keď má niekto 123 priateľov,tak prečo nie 124, no nie

Bavilo ho čítať cudzie správy. Akoby videl do ľudí. Rozprávali svoje príbehy. Vačšinou to

boli bežné veci a každodenné malé bitky, niekedy vyhrané, niekedy nie. A oni o tom nevedeli.

A najlepšie bolo potom niekoho takého poznať naozaj.

Tak napríklad si zistiť o niekom dopredu, kam chodí, čo má rád, s kým sa priatelí, alebo spáva. A potom,potom sa pozerať. Bolo to lepšie ako film v telke. Aj keď je pravda, že na nete sú videá priamo z bytov mladých dievčat, alebo chlapcov, a možeš sa dívať, koľko chceš.

Alebo si niekedy trochu spraviť srandu.

Niekto sa bojí ísť na skúšku, no tak mu pošleš mail s blahoželaním, alebo prefotený index so značkou A. Alebo čierny humor. Nejaká baba robí zo seba dvadsiatku, a má 60, no tak ju oslovíme ako nádejný scenárista! A vypýtame intímne zábery pre nasledujúci film!!!!!

Akurát bolo treba dávať pozor. Tam náhodou platila matematika, 1+1=2. Bolo to treba spraviť tak, aby sa to spetne nedalo zistiť, odkiaľ to išlo. Dnes nemožeš vedieť, kto koho pozná.

NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ

Vypol počítač a šiel spať. Snívali sa mu hovadiny, asi moc rýchlo zjedol tú večeru. Tak najprv

že hral kocky. Tie kocky boli vyrobené z kostí a jeho partner mal čierny plášť s kapucou. Hrali o nejakú stávku, či čo, a bolo to treba podpísať krvou. A kto to vyhral,tak to bohvie,lebo

vlastne mal zakikiríkať čierny kohút,ale bol to budíček na mobile. Vlastne ani to nie.

NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ

Bola to vlastne detonácia. Znelo to ako vačší delobuch.

A niekto dal nálož pod auto nejakého podnikateľa. Parkoval zrovna pri kontajneroch. A dobre

to rozmetalo všetko okolo. Ako šiel do školy, pýtali sa ho záchranári,či si nevšimol niečo nezvyklé. Auto ešte horelo, a kontajnery tiež. Mrežu rozhodilo po parkovisku. Nebolo jasné

čo to bolo za trhavinu. Pristavil sa sused a tvrdil, že to určite bola mafia, lebo to zvyknú tak robiť. Videl to v televízii. NA NOVE.

Jasné, že nič neobvyklé nevidel. Na tom nič divné nebolo,No nie. Mafiu predsa pozná každý!