Vošiel dnu a zrútil sa na dlážku. Niekto vykopol dvere. Rozleteli sa a potom. Potom už len
kožené topánky s kovovou špičkou. Nie. Úder medzi rebrá, a do slabín. A znovu. A znovu.
„Nechaj ho,“ ozval sa ten druhý,“zabiješ ho. Ten malý feťák ti zato nestojí!Kto to bude upratovať!!!“
„A ty krpatý bastard, počúvaj! Ak to ešte raz urobíš, tak ťa tu skopeme tak, že ťa odnesú havrani! Kurva, rozumieš? Rozumieš kokot vyjebaný?“
Posledný úder. Do tváre. A odišli.
Zostal ležať na zemi v klbiečku a plakal. Z úst mu tiekla krv. Cítil zimnicu,a meravela mu pravá ruka. Mal ju v sádre. Teda, kedysi to bola sádra, ešte tak pred pol hodinou.
Cítil bolesť, čo sa šírila z podbrušia hore. Plakal, lebo to silnelo. A preto, že bol bezmocný.
Spod postele vyliezla mačka. Bol to asi jediný živý tvor, ktorému veril. Nevládal ju pohladiť.
Sadla si k nemu, a lízala si kožúšok. Bola biela. Biela hodvábna srsť, a jedno oko. Našiel ju
na ulici, a zobral domov. Odvtedy chodila všade s ním, ako psík. Aj bez obojka.
Snažil sa ju pohladiť. Olízala mu ruku drapľavým jazýčkom,a schúlila sa k nemu.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Cez bolesť prerážal pocit strachu a triaška. Mohlo to byť po tých úderoch, alebo absťák. Dnes nemal nič, a poznal príznaky. V hlave mal prázdno, a okolo sa začali hemžiť mravce. Strašne
veľa mravcov. Povala začínala klesať. Dolu. A on nemohol dýchať. Steny sa rozostupovali. Kriste, čo to zobral? Krv mu búšila v sluchách. Zdalo sa mu , naň padajú múry. A že sa otvára
obrovský hrob, ako veľká čierna diera. Na kraji tej jamy stála jeho mačka. Mňaukala a mraučala. A potom sa tá diera zavrela. A bola tma.
Prebral sa v noci. V byte bolo ticho. Akurát mačka priadla a lízala mu zaschnutú krv. Že by
od hladu?
Skúsil sa postaviť. Snáď to pojde. Oprel sa o stoličku a doplazil sa k posteli. Pod vankúšom našiel ampulku. Rozlomil to, a vypil. Mohlo by to pomocť. Znovu tma.
Už stratil prehľad o čase. Dávka zabrala, bolo to lepšie. Tak kúpeľňa. Zhodil zo seba zakrvavené veci a dal sprchu. Našiel niečo čisté. Obviazal si tržné rany a na tvár dal náplasť.
Tak a do kuchyne. Chladnička bola prázdna, to bolo bežné, málokedy tam niečo mal. V skrini
našiel staré keksy. Sadol si na koberec, nalial mačke vodu a nasypal jej WISKAS.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Mal by ísť do nemocnice. Nemože. Ten WISKAS pre mačky nakoniec nemá takú zlú chuť.
Zapol počítač. Pozrel maily. A potom pohľadal skype a napísal PATRICKOVI. Poznali sa z
pokecu,a nejakých strieľačiek. Keď ešte dokázal hrať.
Čao kámo! Do riti, vieš čo sa stalo! Prepadli a zbili ma! Je to na hovno, je mi šoufl!
„Neblázni,“ došla odpoveď, „ choď do nemocnice a na políciu! Prečo ťa prepadli, bol si niekde na didžine, a niekoho si balil,koho si nemal,nie?“
NIE!NIE!NIE! Nemožem ísť ani do nemocnice, ani na políciu! Chápeš to? Proste nemožem!
Oni ma poznajú!“
„Aha, v niečom ideš. A v čom dopekla? Choď na políciu! Bude to lepšie. A si v nejakom gangu, alebo čo?“
„Nie som v žiadnom gangu. Ja iba niekedy robím nejaké obchody. Máš v rodine poliša?“
„OK,dobre. Nemám v rodine poliša, a keby aj ,ja nebonzujem. Tak nie. Vedia kde bývaš?“
„Samozrejme, však boli u mňa, ale ja som sa ubránil! Ubránil chápeš! Som iba chalan, ale ubránil!“
„Jasan, v pohode. Tak sa zbaľ a niekam vypadni. Niekam,kde ťa nebudú hľadať. Bývaš sám?“
„Hej, sám.“
„Choď k známym, alebo rodine,mimo mesto,proste inde, a asi by bolo najlepšie zmeniť adresu. Vypar sa aspoň na pár dní.“
„Ty fakt nechápeš, čo sa stalo? Oni ma zmlátili!“
„A prečo doparoma? A mohol by si prestať robiť hovadiny. Až potrebuješ vzrúšo,alebo adrenalín,tak začni robiť skialpinizmus,alebo skáč s padákom.“
„Čo s tým má adrenalín, som v srabe, vravím,že po mne idú, a nemám kam ísť!“
Patrick zvažoval možnosti.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
„Ok, tak aspoň daj bezpečnostné zámky na dvere. To by sa dalo, nie?“
„Nemáš šajn, naposledy to rozkopali, aj so zámkami! To je jedno!“
„No tak si kúp psa! Nejaké bojové plemeno! Pitbula, dogu,alebo niečo také!Lepšie dačo,ako nič!“
„Mám bojovú mačku. A má len jedno oko!“
„Mačka, no pekne. A keď ťa zbili,tak ich potom zahnala,nie! Rovno KARATE útokmi!“
„PRD, schovala sa, a vyliezla až keď bolo po všetkom. A nikam nejdem. Našli by ma všade.“
„Tak, ok, keď nemožeš odísť ty, tak nech sa nasťahuje niekto k tebe! A najlepšie nejaká vazba
Bývaš sám nie? To by možno šlo?“
„Ako čo, myslíš bodygard? A hovadina, už som to raz zažil. NIE!“
„A s čím to teda vlastne obchoduješ?“
„VIEM zohnať veľké množstvo trávy, chápeš? Keď chcem. A však sme sa už o tom bavili.“
Zlomená ruka ho začala bolieť. Obvaz sa zošuchol na klávesnicu. Dal si bundu, a zašiel cez
ulicu kúpiť si niečo sladké. Nejakú čokoládu,kakao a víno.
Doma niečo zjedol, ľahol si a spal. Keď sa zobudil, bol deň. V izbe sa svietilo, a počítač bol
zapnutý. Pozrel mail:
Predpokladám, že si sa už vyspal a si redy. Pošlem ti večer Žanetu, prezrie ťa, má zdravotný kurz. A donesie, čo potrebuješ.
Chlapci to trochu domrvili. Oni si fakt mysleli, že chceš zmiznúť. Ja viem, že nie. To by si predsa neurobil, že?
BOSS
Vypol počitač. Pichol si dávku.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Zobudila ho Žaneta. Zatriasla ním, a zapla nejakú hudbu. Dala žrať mačke. „To ťa prešiel
buldozér?“,a potom si ďalšie kecy odpustila. Mala prezývku FOX, celkom určite všetko vedela. Nejaký čas šlapala chodník, teraz skor robila kuriéra. Tmavé vlasy, trochu hrubé
črty, tmavé oči a kukuč líšky. Vždy v strehu, vždy vetrila. Z toho asi najskor vznikla tá prezývka. Najmúdrejšie bolo nehovoriť nič. Pomohla mu vyzliecť tričko a prezrela ho
.“Nejaké pomliaždeniny, vnútorné krvácanie nemáš, tá ruka, no to bude čerstvo zlomené, neboj, to spravíme.“ Previazala mu to, a šla do kuchyne.
„A teraz spi, „a pichla mu dávku. Poznal to. Uspávačka hadov!
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
A opakoval sa ten hnusný, odporný sen,čo nenávidel. Ležal na posteli, a v tme sa k nemu blížili dve veľké, biele ruky. A on to nenávidel. Tú voňu, tie dotyky, ten šepot. Nemohol utiecť. Ani sa nemohol pohnúť. A NIKTO, vobec NIKTO to nevidel, a nepočul.
Veľká temná postava s bielymi dlabami. NIE!NIE!NIE!
Precitol na výkrik
Žaneta bola preč. Izba bola uprataná. Na ruke čerstvá sádra odborne urobená. A na stole odkaz:
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Neboj, postarám sa o teba
BOSS
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára