Sedela v autobuse a rozmýšľala. OLDO. Prečo jej nič nepovedal? Prečo jej to nenapísal do listu? A prečo z tých kasární neodišiel! Prečo?
Čo vlastne može vedieť ten Henrich? A prečo sa ozval po rokoch, keď je to už dávno preč!
Oldo by už určite mal syna ako Miky. Musela priznať, že Miky sa na Olda podobá. Prvý vnuk. Ale. Možno má cez neho rada niekoho, kto už zomrel. Čo je to smrť?
Na chvíľu ju napadlo, že Henricha nepozná. Čo keď je to nejaká finta, a chce ju okradnúť, alebo zabiť? Dávali to v televízii!!!
Čo by už kto chcel dochodkyni! Však by ju mohol prepadnúť doma, a nie takto! Ozaj, odkiaľ
má adresu!
Pozerala na dediny. No,život na vidieku má aj prednosti. Ticho, pokoj, každý každého pozná.
Zato má rodinný dom a záhradu. Pohľadala tú jeho adresu. Podľa netu by to malo byť niekde
na okraji mesta. Mala zobudiť Mikiho, aby šiel s ňou. A vybaví to sama, možno to zato ani
nestojí. Možno to bude hlúposť!
Bude mať pokojné svedomie! A potom si kúpi tie RIASY!!!!!! A Oldovi odnesie na hrob kyticu ruží!Červených, tie mal najradšej! Bola hladná. Tie riasy, to bude blbosť. Dá si koláčik. A aspoň si spraví pekný výlet!
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Asi po hodine si k nej prisadol muž. Taký v strednom veku. Mal na sebe maskáče, zelenú bundu, tenisky nejaký ruksak.
„Dobrý pani, máte voľné? Šak sa posuňte, alebo máte zaplatené za dve miesta!“
Zložila si tašku na zem.
„A kam idete?“, začal,ako otváral ploskačku rumu, a strkal ruksak na policu. Nejak to nešlo,
polica bola moc úzka, že tam bude niekto dávať batožinu, s tým sa nerátalo.
„Do riti aj s policou! Kurva robota, pre koho to robia! Pre akých hajzlov, keď sa tam nič nevprace! Kokoti vyjebaní!
Dívala sa von oknom. „No, čo panička,tak ja vám zato nestojím,aby ste niečo povedali?
Alebo čo! Tak kam to teda idete?!“
Rozmýšľala, že to povie šoférovi. Čo mu povie, že ju obťažuje?A možno nebude treba.
„K synovi. Bude ma čakať na stanici.“
„Ták k synovi! No, pekne,pekne,“dopil ploskačku, a vytiahol ďalšiu.
„To ja idem za kamošom. No fakt, to bol kokot, keď niečo povedal, všetci stáli v haptáku! Ten keď dal niekomu po papuli, tak rovno volali úrazovku!Raz sme súťažili, kto viacej vypije! Jasné, že vyhral! Kurva, a ako šústal! Tie baby boli hin! Liezli za ním po kolenách!
Do riti!
A má leupopéniu, či čo. No proste nejakú chorobu, určite pohlavnú!HA,HA! Že chce spomínať na staré časy, tak sa zase ožerieme ako svine!!!!!!!Mal jebnutú slivovicu, tak po tej
sa dobre migalo!“
To posledné jej nebolo jasné. Že migalo! A znelo to trochu menej vulgáárne, ako ten zvyšok,
bohvie čo to je. Vyzeralo to, že si ju vybral za poslucháčku.
„My sme boli spolu na vojne. To boli kurevské časy!“
Na vojne. Leupopénia. Má správny vek. Snáď nie. To je nezmysel,to predsa nie je možné!
Čo nie je možné, vravelo jej podvedomie. Že ten Henrich nepísal len jej, ale všetkým známym. A všetci sú v tomto autobuse, a idú za ním. V duchu videla čierny autobus, ako ide na kar!
„A čo panička, nedáte si loka!Ja sa podelím!“
To už bola tretia ploskačka. Za chvíľu zaspí, a bude pokoj. Ale nie!
„Kurva! A to je len pre tvrdých chlapov, to nie je pre sračky! Sračky! A tam teda boli jebliny!
Ták ten jeden, taký chudák, no tak ten sa tam obesil!!!! HA! Lebo mu dali do postele granát.
A nebol odistený! No čistý kokot, vravím, totálne na sračku! A ešte sa to vyšetrovalo, chuji
pojebaní! Keď niekto nič neznesie, tak nech tam nelezie! Nech sa hrá doma na piesku, a pichá
tú svoju! No nie? HA!
To je len pre tvrdých chlapov, a nie pre padavky!“
Už sa skoro neovládla. „Snáď nie? Vážne? ,“prejavila záujem. „Teda, to bolo úžasné!“
„To teda bolo, do riti!Ale my sme mazáci, na nás nemali! No nech by si niekto niečo skúsil!
Ale tí chudáci, no ha,ha! Že raňajšie nástupy,a behať so sapíkom celý deň!A do jedla sa dávali
barbituráty, aby nefikali a počúvali. Do čaju! A preto sme pili vždy kávu! Čiernu! Lebo sme
boli čierni draci/dragon! A obrábali sme šéfovú starú! HA! A pri službe v kuchyni, sa mu vždy niekto vyšťal do polievky! To sme súťažili, že kto častejšie!“
„No toto, fakt?“čudovala sa,snáď povie aj niečo, čo by mohlo byť zaujímavé.“A čo to dávali
do čaju?“
„Bróm. Normálne sa to fasovalo. Ibaže to bolo tajné. Ale tam nebolo tajné nič!Aspoň nie pred nami.“
„ A ako ste to objavili?To muselo byť veľmi ťažké, a nebezpečné.“
„HA! Kuchár mal predsa zásoby z veliteľstva! Raz prehral v kartách, a nasolil to, aby nemusel platiť. A aj nám z toho dal. Dávkovali sme si to sami, podľa oka.“
Že sa dával bróm do čaju, sa vedelo. Može sa niekto brómom predávkovať? A može. Asi áno.
Čo si sa jej videlo, že dýchacie ťažkosti až smrť. Keby tu bol Miky s notebookom. Určite by
vedel, čo treba robiť! Teda, že by to bolo to, o čom sa nemal nikto dozvedieť? Predávkovali
niekoho brómom/alebo viacerých, zomreli, a OLDO na to prišiel? Nie, to bude ináč. Alebo
nie?Bolo to tak vážne, že keby odišiel z kasární, zabili by ho?
Spolucestujúci dopil tretiu ploskačku. Evidentne mal dosť.
Uvažovala, či sa má ešte niečo spýtať. Tie nadávky boli preň bežný slovník,vlastne asi nechcel nikoho uraziť. Proste typ prejavu, a nemá problém hovoriť o všetkom. Keď sa už nato dala, tak to zistí, no nie! Teda, čo sa vlastne stalo!
A čo sa spýta? Povie mu na rovinu, že ide za Henrichom. Na stanicu zostávala asi ešte hodina.
Zaspal. Opil sa na mol, a spal. No dobre, tak sa spýta toho druhého, aj tak sa tam asi stretnú.
Dívala sa na krajinu. Ako super, hodinu to vydrží. Ozval sa mobil.
„Ahoj babi!Kde si?“
„V autobuse, idem na tú adresu, čo je v počítači.“
„Nemohla si počkať? Bol by som šiel s tebou.“
„Neboj, je to ok. Naozaj má leukémiu, a vedľa mňa sedí jeho kamarát z vojny, čo tam ide tiež.
Za hodinu som tam. A vezmem si taxík!“
Za oknom sa mihali polia. A záhrady. A tak vytiahla časopis, a začala si čítať.
Bolo tam o nejakom reaktore, čo mal vybuchnúť, ale nič sa nestalo. A ďalej o konci sveta.
Že je vedecky dokázané, že kto zje 50 jabĺk, tak zomrie. Jedine, že by 6 okamžite vydávil.
A že jesť zeleninu a ovocie sa nemá, lebo to sposobuje rakovinu. A vobec najškodlivejšie je
piť mlieko. A kto ponúkne zeleninu, dostane mor!Tiež vedecky dokázané, aj s anketami.
Ale nie hocijakú, iba tú, čo kvitla za splnu mesiaca!
Kto to píše, ten paškvil? Ukázalo sa, že ide o časopis HROM, ktorý ďalej tvrdil, že nás riadi
ufo, že najviac sexi sú ženy po 60, pokiaľ niekto z ich rodiny má vysoké postavenie, a najmúdrejšie sú blondíny, čo onanujú s hadmi. Kráľovskými, ako ináč!!!!!!!!!
No tak normálne ju to začalo zaujímať,že koho teda treba mať v rodine, aby tí muži teda šaleli
Ide predsa do DEVILSTAR, tak človek nikdy nevie!!!!!!!!
No nie?
A na konci bola reportáž zo života tankistov. Tak 4 tankisti dostali psa, Šarika, a v rámci zábavy skúšali, koľkokrát sa dá pes prejsť tankom. Lebo, vo vojenskej príručke bolo, že psy
regenerujú na počkanie!!!!!!!!
To bude určite nová rasa, ožiarená tým UFO, a vypestovaná sexicami po 70!!!!!!!!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára