Robil na železnici. Zrovna vypravili INTERCITY.,a Jaro oslavoval narodky. Do rána už nehrozil žiaden vlak. Zavolal domov, že príde neskor, šli oslavovať. Bola to malá krčmička,
kde ich poznali ako štamgastov. Drevené obloženie,pelargónie,dubové stoly, a stoličky a všetko v old štýle,atrapa krčmy spred 100 rokov Mal to tam rád, bol za klasiku.
Jaro objednával kolo za kolom. Po 2 hodinách sa jeden z kamarátov ponúkol, že ho vezme domov. Bol tam autom, a bol na antibiotikách,tak sa mu tam nechcelo ďalej sedieť.
OK, ináč by musel čakať na raňajší spoj,alebo si vziať taxík. Mohlo byť tak okolo tretej, štvrtej ráno.
Potichu vošiel dnu, aby nikoho nezobudil. Ono vlastne ani nikto nespal. Nikdy neveril na príhody o neverných manželkách, milencoch, a keď sa to teda náhodou niekomu stalo, no tak ten chlap bol padavka, to je úplne jasné. Čierny humor, nič viac!
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Ale ono to nebol humor. Aj keď to bolo po tme. Keď otvoril tichúčko dvere spálne, tak naozaj
uvidel vo svojej posteli niekoho iného. Nedalo sa to presne identifikovať. Ale najskor to bol sused, čo býval o 3 poschodia vyššie.
Mal v sebe alkohol. A neveril, že sa to može stať zrovna jemu. Prečo,však boli šťastní a spokojní. Aspoň si to doteraz myslel. Vždy? Fakt si to myslel vždy?
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Vrátil sa na ulicu. Svet sa mu zrútil. Nemal ani tušenia, že sú vlastne traja. Nemal? Alebo nechcel mať!Má jej vynadať! Alebo ju zabiť? Alebo jeho? Alebo čo!
Alkohol zapracoval, Vedel presne,kedy ide rýchlik smer Viedeň. Zostával ešte nejaký čas. Už
sa nechcel vrátiť. Nechcel ju vidieť. Ako bojovať? A o čo? O to, že keď pojde na nočnú,tak
bude mať istotu, že „niekto“ bude zase u nich? A možno ich je viac.
Nechcel sa spovedať kamošom. Načo,akurát by si robili prču. A možno o tom vedeli. Bol klasik. Takéto veci bral vážne.
Svitalo. Ľahol si na koľajnice. Je to rýchlik, to nebude bolieť. Nie viac, ako toto. To bude rýchlo. Dopil fľašu, čo mal v kabáte, a kabát si dal pod hlavu. Je to pohodlnejšie, no nie?
A potom začul hluk. Zvuk rušňa a svetlá. A koľajnice začali vibrovať, a silnelo to. A odrazu, odrazu chcel žiť. Stopnúť to. Ako keď stlačíš prepínač. Žiara svetiel a zvuk bŕzd. Obrovský kolos. Strach. Rozšírené zreničky. A potom ostrá bolesť. A tma.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Prebral sa v nemocnici. „Mali ste šťastie,“ usmievala sa mladá sestrička.“Prežili ste to.!“
Čo prežil? Kriste, on nezomrel! A mohol byť pokoj, mohlo byť všetko v poriadku!Teraz to bude treba riešiť, zase sa tým zaoberať, niekomu niečo zase vysvetľovať! Nechcelo sa mu hovoriť. Dostal infúziu, a robil sa, že spí. To nebol problém,tie lieky , čo mu dali, boli určite
oblbovačky. Sedatíva. Za chvíľu bol mimo.
Na večernej vizite ho zobudil primár. „Ták, ako sa máme,“začal profesionálne familiárnym tónom. „Prežili ste zrážku s rýchlikom, to je šťastie od boha. Ibaže sme vám museli amputovať nohy. Bolo to na kašu, ľutujem, nič sa s tým nedalo robiť.“
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
„To nie je pravda!“,vyletelo z neho, „to nemože byť pravda, ja ich predsa cítim, ja viem,že to bolí!“
„Áno, to je možné,“ vysvetľoval primár, „nazývame to FANTÓM: Cítite končatiny,ktoré už nemáte. To sa stáva,je to dosť bežné.“
„Klamete, to tak nie je, ja to predsa musím vedieť!Keď to bolí, tak to bolí!“
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
„Sestrička, pichnite mu niečo na ukľudnenie!“ A profesionálny úsmev:“To bude dobré!“
Poobede prišli kamaráti z roboty. Optimisti,ako vždy, trochu spravili čurbez ako vždy, a skoro ich vyhodila sestrička, za moc hlasnú komunikáciu. A medzi rečou z nich vypadlo, že v podniku má výpoveď. Ukázalo sa, že v nemocnici je už dva týždne. A že sa k nemu šéfstvo vlastne zachovalo fér, že teda nebude vedený ako alkoholik, čo skáče počas pracovnej doby pod vlak/a to ešte robí na železnici, kam by sme prišli, keby sa to rozmohlo!/, ale iba z dovodu krátenia úvezkov, a krátenia fondov, takže dostane odstupné za 3 mesiace. A može si
rovno vybavovať invalidný dochodok, akurát mu to časovo vyjde. Oni ho totiž vyplácajú až po 3 mesiacoch. Aha, a ešte tam má nejakú dovolenku, tak dokonca 4 mesiace!
SUPER, no nie!
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Najprv ich chcel vyhodiť. Do riti! Čo je na tom super, že je z neho kripel, a došiel o robotu!
Potom ho napadlo, že nejak moc toho vedia. Že nikto z nich sa nikdy o právne normy nestaral, načo, všetci tam boli natrvalo, možno mu naozaj chceli nejak pomocť! Tak sa popýtal na bežné veci, a potom ich poslal preč, s tým, že je unavený.
Vlastne čakal, kedy príde jeho žena. A v duchu uvažoval, čo jej vlastne povie.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Žena za ním neprišla vobec. Ťažko povedať, či vedela, že o všetkom vie, alebo nie.
Zato prišla jej matka. Povedala mu, že ju to mrzí, čo sa mu stalo, ALE ona predsa vždy bola proti tomu, aby si ho jej dcéra brala! A že je úplne jasné, že keď je alkoholik, a skáče pod vlak,že snáď nečaká, že sa teraz oň bude starať! Do aleluja! No nie?
A že si dala žiadosť o rozvod!
Byt bol jeho, takže si akurát vezme svoje veci, a keď sa vráti, tak tam už nebude. Že to aj tak
s ním dosť dlho vydržala, a každý jej dá za pravdu, že ďalej je to neúnosné. A že je natoľko fér, že od neho nebude chcieť, aby jej zabezpečil náhradné ubytovanie, aj keď má uňho trvalý pobyt. Takže vlastne može byť rád, a nerobiť problémy počas rozvodu
Zdržal sa nejakých reakcií. Povedal, že ok, berie na vedomie.
TEN rýchlik mal ísť rýchlejšie. Alebo o pár sekúnd skor. Ešte je .možnosť dokončiť to poriadne, keď príde z nemocnice.
Pomaly sa zmieroval s tým, že nemože chodiť. Ešte stále cítil fantómové bolesti, ale už zniesol pohľad na kýpte.
Primár vravel , že má šťastie! Vraj mohol mať porušenú chrbticu, a byť ochrnutý úplne.
Fakt nie je isté, čo by bolo lepšie!!!!!!Jedna možnosť lepšia, ako druhá!!!!!!
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
V rámci rehabilitácie ho sestrička vzala do výpočtového strediska. Na vozíku. Mal nejaké
základy, a doma počítač, ale nikdy nie čas na tom robiť. Bolo treba iné veci, bol spoločenský typ,mal kolegov, partu, zamestnanie a mladú ženu. To všetko padlo.
A potom mu hlavná sestra ukázala, ako sa sťahujú filmy. Zrovna z druhej svetovej vojny!
Sračky! Kto by to pozeral! Akurát, že tie sestričky to bohvie prečo zaujímalo. Asi kvoli hercom,alebo prečo!Alebo kvoli sanitárnej pomoci v tom čase! No proste otras!
Prvý bol o Stalingrade. Ako , dobré scény,aj komparz. Mega produkcia. Lepšie ako byť na izbe. Rusi vedeli točiť, to sa musí nechať.
Druhý totálna starina! O Meresievovi! Bol to sovietsky letec, ktorého zostrelili nad nepriateľským územím. A on sa plazil cez zákopy niekoľko dní na svoju stranu. Bol zranený,
omrzli mu pri tom nohy, a prešiel front. Ibaže mu tie nohy museli amputovať. Cvičil, a vrátil sa k letectvu, lebo mal protézy. Kto ho videl a nepoznal, tak by tomu neveril. Tancoval na zábavách. A ďalej robil pilota. Síce nie stíhačky, ale civilné letectvo, ale aj tak! A to bolo asi
pred 70 rokmi!
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
„SESTRIČKA? JE TO PRAVDA?“
„Je, áno, ten film je podľa skutočnosti.“
„A tie protézy? Existuje to?“
„Áno, je to tak. Ste v poradovníku na prvých miestach,máte skvelú motoriku,a chrbtica nebola poškodená. Reflexy sú v poriadku, nervový systém tiež. Máte šancu sa naučiť chodiť, tak ako
predtým. Až budete cvičiť, a nosiť dlhé nohavice, ono to možno skoro nebude vidieť“
Ráno došla rehabilitačná sestra: No, čo, ideme skúsiť?“
Tak šli do telocvične. S vozíkom. A potom každý deň. Mal mesiac nárok na rehabilitáciu.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Asi po týždni za ním prišiel primár. Viac menej súkromne.“Jeden z vašich kolegov,vlastne bývalých kolegov zo železnice napísal váš príbeh, a poslal do TV. Niekoho to tam zaujalo,
a chcú prísť spraviť reportáž do nemocnice! Včera mi oficiálne volali. Plus tlačovku o nových sposoboch liečby, a o možnostiach využitia protéz. Súhlasíte s kamerami, a so zverejnením príbehu?“
„Nie som cvičená opica!“,vyletelo z neho.“Nech si hľadajú inú atrakciu!A inde! Ja nikomu
o svojom súkromí hovoriť nebudem!Aj tak im ide iba o sledovanosť!“
Primár počkal, kým sa vyzúril. Mal za sebou dlhoročnú prax, a bol dobrý psychológ.
„No, tie protézy sú rozneho druhu. A vy určite chcete momentálnu špičku,alebo nie? Lenže tie sú drahé. Ste nezamestnaný, de facto. Na tej tlačovke budú aj sponzori, redaktori, tlač! Však zato sa to tak volá, no nie?Je možné, alebo dokonca pravdepodobné, že potom ich dostanete ako dar. Rozmýšľajte o tom,prídem zajtra, upresníme to.“
A upresnili. Za dva dni sa naozaj konala prednáška vo veľkej aule. A s plnou parádou. Prišli kameramani, nejakí redaktori, lekári, psychológovia a zástupcovia firiem. A filmovalo sa úplne všetko, ešte aj kvety na balkónoch. Porozprával príbeh. Zdržali sa komentáru. Nakoniec to nebolo také zlé. Dostal sa na titulky novín. A chceli s ním natočiť nejaké reklamy ohľadom protéz. Jeho príbeh sa páčil. A ozvali sa sponzori.
Na 10. poschodí,na rehabilitačke sa vytvorila parta. Chodievali tajne fajčiť na balkón,a dlhé
večery sa rozprávali. Každý z nich mal nejaký chirurgický problém,koleno, ruka, noha, amputácia alebo ochrnutie. Všetci o ňom vedeli, čo sa stalo. A aj to, že je v telocvični hodiny.
Nikto z nich neprišiel o všetko. Každého z nich doma niekto čakal.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Prešli 3 mesiace. Prepustili ho z nemocnice. Bez vozíka. Tie protézy spravili zázrak.
Byt bol prerobený, ženine veci zmizli.
Otvoril si fľašu vína, a zapol počítač.
Pozrel maily
ONI to s tou reklamou mysleli vážne! Ešte stále tomu neveril. Chceli ,aby sa dostavil podpísať zmluvu! Že keby mal problém, tak pošlú auto!
Tak ďalej:
Svokra HA!HA! No to nebude čítať vobec.
A mail od toho producenta,alebo sponzora, alebo čo to bolo:
Máme pre vás prácu na počítači, aj sa zahráte,aj zarobíte a je tam kopec zábavy.
BERIETE? Podrobnosti preberieme osobne, spolu so zmluvou a všetkými podmienkami.
To aby si začal značiť program v kalendári!
Tak to s tým rýchlikom asi tak malo byť. Asi šiel správnou rýchlosťou. A nebude to ďalej
rozoberať.
Odpísal na maily, nalial si víno, a poprezeral byt.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára