Konečne piatok!
A žiadna škola, žiadne hovadiny, konečne može robiť čo chce! Ako známky nič moc, tá písomka z matiky nevyšla, a vlastne zato može určite tá detonácia! A nevadí, bude písať opravnú.
Dal si z rezňov, čo nachystala mama. A zapol počítač. Pozrel maily:
„Zdar kámo. S tou pipkou si mal pravdu. Mám nejaké fotky spred 2 týždňov z hotelovej recepcie, ako fakt kus,až skončíš, tak preberám. A našiel som akurát zmienku na nejakej strednej škole, a video zo školskej slávnosti. Podľa vizáže nezodpovedá. Je to fakt divné. A začína ma to zaujímať. Až o nej niečo zistíš, ozvi sa. Ale, toho psa by si mi mohol postrážiť
aj tak!“
No jasné. Ešte že až budúci týždeň.
Pozrel ešte raz facebook. Nenašiel nič podstatné. Zbalil tú igelitku s tarotom,vzal si bicykel
a zamkol.
„Ahoj babi!“
Privítala ho tajuplná atmosféra, ktorú miloval. Pach dechtu, ktorým bol natretý plot, voňa
floxov, čaro záhrady a ruže, čo svietili v lúčoch sviečok. Bol podvečer, a babi si rada zapálila
okrem bodových reflektorov ešte malé voskové figúrky. Na terase. Zrovna strihala usušené bylinky a ukladala do plátených vrecúšok, označených symbolmi.
„ Ahoj Miky! Tak poď, máš nachystaný koláč, a pozri počítač, nejak to blbne.“
Vošiel do kuchyne. Zariadené v koloniálnom štýle, bambus sa hodil k obloženiu, a renesančným dekoráciám. Na stole stála misa s koláčom. A termoska so zeleným čajom. Ku
klasickému čaju to malo ďaleko. Boli tam kúsky banánu, guavy, melóna, kvety slnečnice a nevadze. Špeciálny čaj. Čiste preňho. Chutilo to zvláštne, ako vobec všetko, čo kedy v domčeku videl, alebo našiel.
Dal si koláč, a zapol počítač. Nejaké vírusy. Potom pozrel databázu klientov. Babi ich mala
prehľadne usporiadaných. Meno, a k tomu základné údaje, niečo ako vzorec. Značky pre
pohlavie, vek, deti, rodičov, najbližších známych. Ďalej zamestnanie,charakteristika.
Všetko stručne, označené symbolmi. Bez „KEY“ by to nikomu nič nehovorilo.
Pri toľkých ľuďoch, čo ju navštevovali, by bolo ťažko mať lepší prehľad. Ako veštica predsa
presne musela vedieť, kedy bol kto u nej, a čo je zač! A s čím tu bol! A kto by si to pametal!
Doplnil údaje o prevádzke hotela. To sa vždy hodí! Príde o pol roka nejaká zo servírok,a dozvie sa, že nemá myslieť na bývalú lásku/svojho kolegu s presným popisom/, alebo že jej
hrozí dopravná nehoda, lebo už 3-krát nabúrala!
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
HA,HA! Ľudia sú ľahko manipulovateľní. Bavilo ho hrať sa na boha. A to by bavilo každého,
no nie!!!!
Babi konečne dostrihala tie bylinky a doniesla vrecúška dnu. Mohlo by to vonku zvlhnúť, čo
potom! Bolo by to treba znovu sušiť, dvojaká robota!
„Niečo som ti doniesol. Niekto to vyhodil na smetisku. Ja bežne také veci neregistrujem, ale toto bolo iné. Vyzerá to starodávne, a asi kedysi patrilo niekomu, kto sa zaoberal mystikou.
Bude sa ti to páčiť!“
„Ukáž to?“
Pozrela na igelitku a vytiahla drevenú skrinku. Hlas mala divný :“Kde si to našiel?“Moc nadšene to neznelo.
„Pri kontajneroch, však hovorím.“
„Aha,“ a otvorila to. Pozrela si karty, a aj ten zvyšok. Sadla si, a nepríčetne sa zahľadela na rozsypané tarotové čertove obrázky.
„Počul si niekedy o firme DEVILSTAR? Je to logo, čo je na zadnej strane kariet.“
„Nie, to bude asi veľmi staré, podľa tlače, tak možno aj 50 rokov, a viac.“
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
„Nájdi v počítači DEVILSTAR! „Miky naklikal názov.
„Je to S.R.O. Riadne registrovaná v obchodnom registri a posobí vo veľa krajinách. Skor je
ľahšie zistiť, kde neposobí. Zaoberá sa hlavne nemovitosťami/teda oficiálne/,ale má aj nejaké
pridružené združenia a neziskové organizácie. Tipujem na pranie peňazí. A sídlo tuším v Bruseli. Prvá zmienka o vzniku je pred 150 rokmi,odvtedy viackrát zmenila majiteľa, a zlúčila sa s nejakými firmami. Menšími, samozrejme.
Prečo? Oni podľa teba kedysi vyrábali propagačné materiály,alebo odkiaľ ich poznáš?“
Babi sa ukľudnila. „To bude náhoda. Nič, len mi to niečo pripomenulo. Niekedy strácam reálny úsudok, to bude tým veštením. Moc sa zaoberám mystikou. Prima, že si to doniesol.“
Miky sa šiel hrať na počítači.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
A ona sedela v kuchyni, a nevedela sa zbaviť divného pocitu. Málokedy sa mýlila,keď šlo
o veci medzi nebom a zemou.
Na stole medzi tarotovými kartami ležal list. Prišlo to dnes ráno. Celé doobedie si ho nevšímala. Bolo treba presádzať šalviu, pripraviť si podklady pre zákazníkov na budúci týždeň/ináč povedané sa to naučiť na spameť/ a ešte niečo uvariť.
Až keď konečne dopiekla koláč pre Mikyho, tak si sadla . Písmo jej nič nehovorilo. Asi to bude nejaký klient, čo chce vyveštiť. Bolo to bežné, mala inzeráty, zvykli jej písavať.
Ako zhŕňala karty speť do krabičky, tak ho zobrala na milosť. Nebude to odkladať, určite
zas niekto stratil prsteń,alebo chce nápoj lásky, alebo recept, ako zbohatnúť.
Roztrhla obálku.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Píšem Vám,lebo by som chcel s Vami hovoriť o Vašom synovi OLDOVI. Boli sme spolu na vojne. Zomieram na leukémiu. Až možte, prídite.
HENRICH
Dole bola adresa a telefón. Plus mail.
Plamene sviečok mihotali. Zadívala sa na pentagram na skrinke. DEVIL znamená diabol
OLDO. OLDO bol jej najstarší syn. Snílek, s úžasným zmyslom pre spravodlivosť, a pravdu,
a česť. A ďalšie tie smiešne veci. Ani nevie, ako k tomu vlastne prišiel, jej výchova to rozhodne nebola. Vždy chcel všetko na 100 percent, alebo 120 percent. A potrestať zlo. Musela sa nevdojak usmiať. Koľko ráz mu hovorila, že to tak nebeží. Že to funguje ináč. Že
život je o kompromisoch a zo svojou teóriou ďaleko nezájde. Že v reále to nie je rovnaké ako
vo filmoch, čo dobre skončia. Hrdina všetkých porazí, a dostane odmenu, a všetci budú spokojní a budú sa mať radi!!!!!!!!!
Ale nie, vždy ju odbil s tým ľahkým úsmevom
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
A dal sa k vojakom. Chcel naprávať svet. A meniť ho. A myslel si,že stačí, keď bude chcieť.
A ona nechcela, aby tam šiel. Fyzicky na to mal, ale jeho teórie boli utópia. Nezodpovedali drilu. A autoritatívnemu prístupu. A vojenská organizácia už vobec nepotrebovala niečo meniť! A hlavne nie podľa idealistických predstáv.
Písal málo. Nikdy si nechcel priznať chybu. Už ako decko. Ako dospelý by to už dupľom nikdy neurobil. A cítila tým svojím šiestym zmyslom, že je to zlé. Chcela, aby si vzal dovolenku, a prišiel domov.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Miesto toho prišiel TELEGRAM:
Váš syn je mŕtvy. Stop. Prídite okamžite. Stop.
Veliteľ jednotky
Vtedy sa skoro zosypala. Najprv si myslela,že je to omyl, potom teda že. Vlastne nič. Vojaci sa málokedy mýlia v takýchto veciach. Nadopovala sa liekmi, a už sa ani nepametá, ako sa dostala na veliteľstvo. Vlastne áno. Bol doma sused, a odviezol ju autom.
Veliteľ moc psychológ nebol. Zobral to skor ako hlásenie o skutkovej podstate. Otvorene jej
povedal, že jej syn sa psychicky zrútil. Nezvládol dril, a nemal prirodzenú autoritu. A začal
mať predstavy, že po ňom niekto ide. Je pravda, že raz mu mazáci strčili do postele granát, ale
to bolo v rámci srandy. A bol bez rozbušky,nič sa nemohlo stať. Bežný žart, nič zvláštne.
Potom začal odmietať poslušnosť v rámci rozkazov. Nechcel chodiť von. Zatváral okná.
Kontroloval dvere. Vraj ho niekto prenasleduje, a sleduje. A vraj je ich viac. A choval sa ako
nepríčetný. PARANOJA.
Radili sa s vojenským psychológom a psychiatrom. A ten navrhoval prepustiť ho do civilu
a poslať na psychiatriu. OLDO s tým nesúhlasil. Vraj je svojprávny. Tvrdil, že to čo hovorí, je pravda. Že to skúsi dokázať. Nech mu dajú pár dní. A potom podpíše papiere, a vráti sa do
zamestnania. Veliteľ s tým súhlasil. Znelo to rozumne.
Ráno ho našli obeseného v jednej z miestností,kde bolo vazenie. Nenechal po sebe nič. Žiaden
odkaz.
Dohodli sa vtedy na oficiálnej verzii úraz. A ponúkli špeciálnu komisiu na vyšetrovanie. Tak sa teda vyšetrovalo, a nikto nič nezistil. Verejná mienka bola, že sa proste zbláznil, a mal ísť
dávno na psychiatriu. Zas až tak moc sa o tom nehovorilo, aby náhodou niekoho nenapadlo
zažalovať vojenskú organizáciu za neskorý postup pri podozrení na paranoju, a vobec kto má byť zodpovedný za každého blázna, čo sa zrovna vyskytne v jednotke!
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Vstala a šla do komódy. Vytiahla zvazok listov od OLDA. Ešte raz si pozrela ten posledný.
Áno, bolo to tam.
„Mami, teraz by som potreboval tvoju intuíciu. Pošli mi ju! Mám pocit, akoby som hral poker
s diablom. Až prídem domov, tak ti to vysvetlím.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára