6.
Boli 4 hodiny ráno,keď zažala svetlo. Ráno mala ísť na pohovor, ale to nebolo tým. V jej
firme sa malo meniť vedenie. Ten pracovný pohovor by zvládla hocikedy. Všetci sa poznali. To , že nemohla spať,bolo niečím iným.
Dobre,nervozita. Tak chladnička. Odšmátrala sa do kuchyne,a vybrala posledný puding. Je
to sladké,prestane byť nervózna a zaspí.
A nie. Točila sa v posteli ďalej. Počítala ovce. Skúšala myslieť na dovolenku. Prečo,prečo
nemožem spať. Že by si zapla počítač? A nie,nie,nie. Udivene zistila, že počítač zapnúť nechce. Podvedome.
Bojíš sa. Nadávala sama sebe. V noci problémy vždy vyzerajú vačšie,ako sú naozaj. A vždy
sa zmenšujú,keď o tom ešte niekomu povieš. Zdvihla sa,zapla počítač,pripojila sa na SKYPE
a napísala Denise. Všetko. Vždy si všetko hovorili.
ja som sa asi zbláznila. Sú 4 hodiny v noci,a nemožem spať. Proste to nejde, vracajú sa pocity,čo som kedysi mala,ale to už bolo dávno. A teraz je to spať.
Ako ti to vysvetliť? Povedzme voňa zelených orechov,ktoré som jedla s rodičmi. Bol ich
plný stol, a boli od nich hnedé ruky. Ja som už dávno zabudla, že sme niekedy ten stol mali.
A potom, po rokoch vezmeš do ruky orech, a znova všetko cítiš,počuješ,poznáš.
Vraví sa tomu DEJAVU.
Vtedy bolo krásne,horúce leto,pamatáš sa? Mali sme prázdniny,boli sme parta,a chodili sme sa spolu kúpať. Horúci vzduch,čo preniká cez pokožku,pocit tepla, čo ťa zaplavuje. Chodili sme rovnako oblečené, podobné plavky,podobné tričká,uteráky. A voda bola horúca,a hlavne v noci. Nebolo nič lepšie,ako sa ísť kúpať večer,keď zapadalo slnko.
Niekedy sme mávali službu na bráne. Keď chcel lístky nejaký zvlášť pekný čumáčik, tak ich mal zadarmo. Alebo v bufete. Najlepšie bolo dať si dvojdielne plavky,skloniť sa nad tými šediváčikmi,a oni zabúdali,že im treba vydať drobné. A vobec najlepšie plavky boli s polovičnou podprsenkou. To si za deň zarobila aj na luxusnú kozmetiku, alebo na super veci z výpredaja.
A potom sme ležali na pláži pod tým veľkým stromom,a ten rozprával. Pamatáš sa? Mal úžasne obrovskú korunu, a cez listy presvitalo slnko. Ležali sme vedľa seba, a rozprávali sme sa. A šumelo jazero,a bolo to úžasné.
A vtedy,to leto,sme sa zoznámili s KILLEROM. Vlastne Igorom. Trochu starší ako my,snedý od slnka,super rifle a vyťahané tričko. Mal postavu,že keby si dal na seba,aj neviem čo, aj tak by to vyzeralo dobre.
Pamatáš si tie tempá? Potápač. Prvý krát,čo som poznala niekoho,kto dokázal ísť veľmi hlboko, a všetko si pozrieť. A dokonca si to natočiť,alebo nafotiť. A potom sme hrávali tie smiešne spoločenské hry na pravidlá,ako je „odvaha“ a „pravda“.
A plážový voleybal. A vodné tobogany. A mne sa tam roztrhli plavky,a on ma na rukách odniesol na deku. Nikto si nič nevšimol .Závidela si mi vtedy?
A nočné diskotéky. Plážové svetlá,a nebo plné hviezd. A červený mesiac.
Stáli sme na brehu jazera.“Je krásny,“povedala som. Nemyslela som zrovna mesiac.
„NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ“,
povedal, a ja som si myslela,že je unavený z plávania. Pozdravil,a odišiel.
Na druhý deň prišla. NELA. Jeho známa. Rozložila si deku v strede, a vyzliekla sa. Úplne. Mala pekné telo,a veľké prsia. A vedela o tom. Jej tango nohavičky boli hnedej farby. Presne odtieň opálenej pokožky. Vlastne, akoby na sebe nemala nič.
Bola sranda, dívať sa na tie pohľady. Mužské pohľady. Ostatné ženy zmizli. Vlastne tam ležali ďalej,ale teoreticky aj prakticky prestali existovať. Všetky mali plavky. Všetky,iba Nela nie.
Ležala vedľa neho, a používala jeho veci ako vlastné. A my sme sedeli a zírali.
Odpísala všetko a všetkých.
Každý deň rovnako.
Najprv to bolo prekvapenie,potom dobre,v poriadku, je to ich hra. Vieš,ja som to vtedy nekomentovala.
„NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ“
Žiarlivosť,nie,nebolo načo,ja som vlastne KILLERA nepoznala,a ju tiež nie. Asi ako ty.
A vlastne nie. Jasné že nie. Vadilo mi to. Poznáš ma. Vadilo mi,že on jediný sa na ňu díval ako na niečo úplne obyčajné. Ako samozrejmosť,asi ako na svoj telový šampón na deke.
Parta sa rozpadla. Ty si tam potom prestala chodiť. Leto skončilo,a asi skončila aj tá letná
romanca. Ich letná romanca .A možno to tak vobec nebolo, jemu to bolo jedno,a jej asi tiež.
Alebo nie?
A teraz povieš,prečo to píšem. Je to dávno.
Predstav si podobný pocit,DEJAVU. Už to raz bolo,a opakuje sa.
Asi pred 2-3 mesiacmi som sa zoznámila cez POKEC s KINGOM. Má v profile červený
mesiac. Písal,že sa rád chodí kúpať,a v lete robí príležitostne potápača. A má tam aj nejaké
fotky zo Stredozemného mora. A začali sme sa baviť. Má zmysel pre humor. A ja som mu
otvorene začala písať o našej firme. O tých srandovných prehmatoch a podvodoch. A fest sa
na tom bavil,vlastne si robíme srandu stále.
Začali sa šíriť reči, že u nás sa bude meniť vedenie. A DEJAVU,už chýba iba nová šéfka,nejaká NELA,čo to rozpustí, ako vtedy. Lenže toto nie je plážová party.
Ja viem, teraz mi vynadáš,že sa bavím s kadekým cez NET o pracovných záležitostiach. Ale možno je to len pocit, nemožem spať, a zrovnávam tie náhody.
To predsa nie je možné,aby ten neznámy z NETU bol nový šéf,a ešte k tomu potápač,a už vobec nie, aby to bola nejaká jeho priateľka,alebo je? Priateľka,čo rozpustí firmu,ako NELA
keď odpísala všetkých mužov v okolí.
No,tak mi vynadaj,a povedz ,že mám nočné depresie
Dopísala,poslala smajlíka, a šla spať.
Prišla odpoveď:
„NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ“
Ráno skoro zaspala. Vzala si taxík. Strapatá,s kruhmi pod očami a narýchlo našminkovaná vrazila do kancelárie. Zistila, že na pančuchách má očko, a natrhla si niekde kostým.
V noci naozaj došlo k výmene vedenia firmy.
Privítal ju búrlivý potlesk a kytica kvetov. Firmu prebrala DENISA,a spravila znej šéfku oddelenia
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára