13.
Čierna. Čierna. Čierna. Nenávidel tú farbu. Už od malička. Otec bol z Balkánu. A podedil po ňom všetky charakteristické črty. Tmavú pleť, čierne oči, kučeravé tmavé vlasy. A cholerickú povahu.Keď sa povedalo ČIERNA, bral to ako výzvu. Výzvu pobiť sa. Biť sa vedel. Mal talent, skúsenosti a tréning. A veľa pouličných šarvátok. Bol dobrý. Aspoň si to myslel.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
hlásal ten plagát na stĺpe. Bol to nábor do oddielu KARATE. Nemusíš byť filmový hrdina, aby si dokázal každého poraziť! PRÍDI k nám!
Tak bol zvedavý. Zápis bol v nejakej telocvični. Vyplnil papiere o svojom zdravotnom stave a prihlášku. A NIKTO, vobec NIKTO nekomentoval jeho farbu. Čiernu.
Povedali mu, že tréning je zajtra.
V robote nevedel obsedieť. Pracoval v továrni a jeho úlohou bola kontrola elektronických zariadení. Mal síce iba strednú školu, ale bavilo ho to. Vedel napríklad poskladať všetky počítačové komponenty. Stačilo povedať, a vytvoril hocijakú zostavu v danej cene.
V ten deň prišla nejaká doležitá zásielka. Stíhal len tak, tak. Každému inému by to trvalo minimum o 2 hodiny dlhšie.
Doma niečo zhltol, zbalil nejaké tričko, tepláky a tenisky a ponáhľal sa na do klubu.
Privítal ho tréner. Nebol vyslovene vazba. Atletický typ, skor štíhly, a vobec sa nezdalo, že by niekoho niekedy dokázal položiť na zem. Bol sklamaný. To bude nejaký odžub. Tréner zaregistroval ten výraz očakávania,sklamania,a znechutenia. To robia tie filmy. Na perách mu zaihral úsmev.
„ U nás chodíme všetci bosí,“ vysvetľoval, „ a nosíme všetci rovnaký odev. Ukázal na biele kimono, čo mal na sebe. V šatni máte vyvesené inzeráty, kde sa to dá kúpiť, alebo požičať. A u nás platí iba to, čo predvedieš. Musíš makať, a potom budeš mať úspech! My nerobíme žiadne rozdiely. Preto sú tu všetci rovnako oblečení. Kto dosiahne úspech, a je lepší ako ostatní, može nosiť farebný pás. Podľa farby sa pozná výkonnosť.
KECY, pomyslel si. Teraz mu dá šek, vypýta si prachy,a až sú všetci ako on,no tak to tu vymláti každý deň,aj zadara.
„A že to myslím vážne,“hovoril ďalej tréner, „tak sem možeš chodiť mesiac bez zaplatenia. Potom uvidíš, či na to máš, a či to chceš robiť naozaj.“
To sa mu ešte nestalo! Že zadara! To ho ľutuje,alebo čo!!!!!!Mal na sebe značkové veci, na takých veciach si dával záležať. To budú teploši, bukvice,alebo čo! Jemu zadara ešte nikto nič nedal!
„A vie sa tu vlastne niekto biť?“Tréner kývol na chalana, čo stál vedľa neho. Poď! Šli na žinenku, a uklonili sa vzájomne. Chalan zaútočil. Do 2 sekúnd ležal na zemi. Zdvihol sa, úklon, a šiel na miesto.
To bolo určite dohodnuté! Divadlo pre nováčikov. „Tak poď, „ povedal tréner, „ale najprv by si sa mal rozcvičiť.“
„Nepotrebujem to, ja mám pouličný tréning!“
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
uvidíme. U nás je zvyk sa najprv ukloniť, dávame si tak najavo vzájomne úctu.“
No dobre! Uklonili sa. „Útoč!“ Zahnal sa. V duchu videl rozmlátený ksicht a červenú. Vždy to tak bolo. Miesto toho spravil salto, a pristál na žinenke. V živote sa mu to nestalo.“Nestalo sa ti nič?“ podával mu ruku tréner.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
„Nie,do riti nie! Nič mi nie je !“Zdvihol sa. „To bola náhoda!“
Znovu útok. Tentoraz mieril na hrdlo. A sralo ho, že ten prvý raz to nevyšlo. Tréner sa pootočil, v mihu vyblokoval a . A skončilo to rovnako. Zas bol na zemi.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Už sa neovládol, ani nečakal vysvetlenie. Zúrivý útok, a tentoraz odzadu. Nemal to robiť, lebo
preletel ponad plece, a pristál na dlážke. Z rozťatej pery mu šla krv.
Zúril, keď sa pokojne ozvalo: „ U nás hráme fér. Neútočíme odzadu. Potom može dojsť k úrazu. Až si to rozmyslíš, prídi. Tréningy sú 3 krát za týždeň.“
Odtackal sa do šatne. Umyl si krvavú tvár. To mu už dávno nikto neurobil. To ani nie je možné! Prišiel domov, a zakrvavené tričko hodil do prádla.
„Teba niekto zbil?“,čudovala sa segra. „ A preboha, kto? Zoznám ma s ním, budem s ním chodiť!“
„Ešte aj ty začínaj,zalez. Lebo sa ti ujde!“ Nasratý kopol do chladničky, a buchol za sebou dvere na izbe.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
On, čo celé roky zmlátil hocikoho z ulice, sa nechá zbiť ako debil! Ani si neškrtol! Vždy si myslel,že vo filmoch hrajú kaskadéri, a keby fakt mali dostať poriadnu po hube, tak sú na kašu.
Hú! To je zlé priznať si, že je niekto lepší. Veľmi zlé. A vrchol všetkého bolo, že to bol gážo!
A choval sa k nemu úplne ináč ako ostatní. A nechce prachy! Tak čo! Je teplý,určite je teplý!
Na dvere klopala segra. „ Tu máš ľad, lebo ti to opuchne. A ešte večeru“, podávala mu tanier s gulášom. „ a keď sa z toho vyspíš, tak ma s ním zoznámiš, dobre?“
Skoro po nej hodil ten tanier. Nakoniec mala pravdu. Zjedol guláš, dal si prasknutú peru studený obklad, a zaliezol spať.
Ráno sa cítil, akoby ho prešiel vlak. Na oku mal monokel, a na tvári a ruke, kde dopadol na dlážku ,podliatiny. Do riti!
Šlahnutá zákazka! „Teba niekto zbil?“ Rehotali sa v robote. „Máš novú frajerku, alebo čo?
Alebo to bol niečí STARÝ!,HA,HA V ten deň makal ako ROBOT. Vlastne automaticky. Bol
nasratý ,že tam vobec šiel,na trenéra, na segru, a vobec všetkých okolo.
Padlo to, na čom si zakladal. Svinský svet! Večer šiel rovno do miestneho lokálu. Spláchnuť to. Vzal si niečo ostré, a sadol si do kúta. Srať na všetkých, na celé karate, už tam ani nepáchne. Lial do seba pohár za pohárom.
Asi po 6. runde sa prebral zo zamyslenia. Vlastne ho prebral známy hlas:“Všetci čierni patria do plynu!“ Keď sa darí,tak sa darí.
To bol ÁČKO, miestny výpalník. Nabúchaná kopa svalov a steroidov, a vymletý ako táčky.
Vlastne možno zato celkom nemohol,to bola genetika plus hormóny. A čo bolo ešte lepšie, aj
s ďalšími 3 kreténmi. On bol zrovna sám. Až sa stretnú, tak ten včerajšok bude ako pohladenie od mamičky.
Všimol si ho.“ Ty tu niekoho máš, koľko krát som ti vravel, že žiaden čierny sem nevojde, nikdy!“ reval ÁČKO na barmanku a v ruke sa mu zablysla vyskakovačka.“ Čo ho kurva rovno nepošleš do prdele, nosia sem akurát vši! Hajzel! Ty s ním chrápeš,alebo čo!“
Políciu nikto volať nebude. Pub patril do ÁČKOVHO rezortu, a barmanka bola jeho nová pipka.
„Vylez hajzel, poď von, nech to tu nerozmlátime!“Vstal ako v tranze.“Ha,ha, teba si už niekto podal,no tak to zrovnáme z druhej strany!“
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ
Vedľa sa vynoril tieň. Čierny tieň.“Tuším potrebuješ pomoc,“ ozval sa pokojný hlas. Vedľa stál tréner s pohárom piva.“Nemiešaj sa do toho,“ zavrčal, „to je naša vec.“
„Že by?“Zas ten ironický úsmev.“Zapísal si sa do mojho klubu,a zajtra je tréning. No tak sa tentoraz rozcvičíme,no nie?“
„Má pravdu, nemiešaj sa do toho,“ hučal ÁČKO, „proti tebe nič nemám, vypadni,kým sa dá!“
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ,
zas ten pokojný hlas. „OK ďalšia runda ide na mňa, poďme von, je tu moc horúco.“
Ten tréner mal čierny pás. Ono to nejak v tej tme nebolo vidieť. Ale bolo vidno niečo iné. Okrem iného sanitku, a políciu, ktorá zozbierala áčkovu kompany z chodníka. A ešte nejaká zápisnica, že sa jednalo o sebaobranu, a boli možno použité nejaké hmaty, ale čiste za účelom
osobnej ochrany, a vlastne sa tak moc nestalo,lebo to skor bola nehoda,a oni sa vlastne na tom chodníku pošmykli. Polícia poďakovala za spoluprácu, a šli ďalej chytať páchateľov.
Tréner zaplatil sľúbenú rundu a zmizol ako tieň. Čierny tieň.
Na ten tréning išiel. Rozhodol sa, že chce ten čierny pás. Aj keď je čierny. Čierna je dobrá!.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára