DEVILSTAR / Čo sposobuje tsunami

62.

Na stole stála váza s kyticou Alanových ruží. Mali sýto červené lupene. A dlhé a napoly rozvinuté puky. A boli čerstvé. Vždy doniesol kyticu.Potrpel si nato.

A vo dverách jej spálne stál DEVIL.

Cítila sa ako dievčatko.Chvenie, vzrušenie, neistota.Ona, čo vždy krotila divoké kone!!!

Zavrel dvere. Bolo to zbytočné, dnes bola rezidencia prázdna. Samozrejme, že kvôli tomu prameňu! Jednoznačne sa musela previesť očista!!!Lebo ktohovie, čo by sa teda ešte všetko mohlo stať!!!A pre obyčajných smrteľníkov proste nebezpečné. Síce aj pre vyvolených, ale.

Niekto sa predsa musí obetovať!!!Pre dobro veci. Alebo zlo. Zrovna to vyšlo zajedno.

Oheň.

Uhlík sa skotúľal na suchú trávu a začal spievať.

Bolo to pre ňu niečo nové.

A tráva počúvala.

Počúvala starodávnu pieseň.

A ani si neuvedomila, ako melódia silnie a silnie

Medzitým totiž zhorela

Nikdy sa nemilovala s diablom. Ale kto raz skúsi, tak nezabudne. Alebo že by nie?

„Si krásna, vieš o tom?“

„Ja som ti ešte chcela niečo povedať. Musím ti to povedať. Ten pohár!“

„Pšššš.Tichúčko. Mlč. Je to jedno. Úplne jedno.“

Mal horúce dotyky. A v tej chvíli mu patrila. Zabudla, že je mág. Zabudla, ako sa krotia divoké kone. A zabudla, že na niečom záleží. Alebo vôbec niekedy záležalo.

Že je ešte niečo iné,ako pološero, svit sviečok,prenikavý plameň ,čo spaľuje vnútro a jasnozelený pohľad.

A vonku burácalo more. Príliv a odliv.Vlny sa trieštili a dvíhali do závratných výšok. A od

západu sa blížilo tsunami.Obrovské prívaly vody sa rútili k pobrežiu.

Zem sa zachvela. A prudkými otrasmi vznikali praskliny, kade vyrazila na povrch láva. Ohnivá, žiariaca hmota, čo vzala útokom pobrežie.

A tam sa stretli. Oheň a voda. Víchor a dážď. Pevnina sa lámala. A z trhlín striekali gigantické gejzíry.

Z posvätného prameňa stúpala hmla. Sivobiela hmla. A vriaca láva sa miešala s prívalmi

morskej vody. A nebo bolo strieborné od bleskov.

Vypadla elektrina. A meteorologické stanice hlásili obrovské seizmické výkyvy po celom

pobreží, ďalej tsunami 9.stupňa, výbuch sopky a záplavy. A.

„Čo to bolo ?“,pýtal sa. „Kto si?“

„Mlč. Nehovor. Je to jedno. Úplne jedno.“

Tie seizmické otrasy zaznamenali v DS aj BS.

A stará pani stála pred zrkadlom, a dívala sa na seba. Čas bol neúprosný. Sivé vlasy. Vrásky.

Krása opŕchla ako lupene ruží na jeseň. Nenávidela pohľad na seba. Vo svojích predstavách bola mladá. Krásna a žiadúca, plná života, veselá a stredobod spoločnosti. Čo aj kedysi bola pravda.

Na stenách miestnosti boli polepené výstrižky.Z časopisov. A novín. Fotky DEVILA. A jej dcéry.

Nebola to DEVILOVA dcéra. Aj keď sa snažila si to nahovoriť. Keď sa rozišli, cítila sa prázdna. Všetko okolo stratilo zmysel.Bola sama. A bol problém vyhnúť sa sama sebe. Nie jemu.Nenávidela ho. Nič nesľuboval. Ale ona, ako vačšina žien verila, že je tá pravá. Že nikoho takého, ako je ona ešte nestretol!!!

Usmiala sa do zrkadla. Malo renesančný rám, a praskliny. Nevyhodila ho, lebo sa doň dívali

spolu.Bolo to jedno! Obraz usmievajúcej sa stareny!!!

Na stolíku pred zrkadlom mala svoj oltár. Tu sa modlila svoje vlastné modlitby a snívala. A pálila sviečky. Sedávala tam celé hodiny, a vracala sa speť. Snívala s otvorenými očami, a

žila pre spomienky.

Jeho pohľad. Hladila fotku, kde stáli na palube lodi. A potom ju spálila nad sviečkou. Pomaly.

Nenávidela ten jasnozelený pohľad a pobavený úsmev. Nenávidela a milovala.

Lebo, to čo bolo, už spať nikdy nepríde!!!Nevstupiš dva krát do tej istej rieky. Cítila znovu ten pocit, keď vtedy stál vedľa jej dcéry. Keď sa v tme bozkávali, a ona sa dívala cez zastreté

okno. A všetko v nej kričalo. Nie!!! To nie je pravda!!! To ona s ním predsa stála v daždi, s ňou sa miloval na pláži, to predsa oni spolu.Vtedy si myslela , že je to na večnosť.Oni predsa

mali byť spolu!!!

A vtedy, keď sa dívala spoza záclony, by bola najradšej zbehla dolu schodmi, a povedala-

Poď so mnou! A zabudni!

A bol to nezmysel. Bola preň stará. Už vtedy. Stará!!!Stará!!! Stará!!!

Roztrhala ďalšiu fotku a spálila. Zrkadlo tvrdohlavo ukazovalo to isté. Starenu,ktorá zapaľuje

sviečky a díva sa do prázdna.

Vtedy urobila všetko. Úplne všetko, aby sa rozišli.Nahovárala si, že tým chráni svoju dcéru. Že nechce, aby sa raz dívala, ako sa jej láska stráca a nenávratne mizne. V kútiku duše vedela,

že to tak nie je!!!Chcela, aby sa vrátil.

A potom jej to splatila.Aj s úrokmi. S planúcimi očami. Že jej závidí, lebo ho nemože mať pre seba!!!Že o všetkom vie. A odchádza s ním.To bol posledný rozhovor.Stratila nervy. Kričala. Vyhrážala sa. Plakala. Prosila. Bolo to jedno.

A potom. Potom keď stála v pitevni. A videla telo svojej mŕtvej dcéry.Mlčala. Bolo to jedno?

Bola krásna, a bola mladá. A zabila sa, lebo nedokázala pochopiť. Že nie je možné niekoho vlastniť. A to čo zato dávala, bolo málo. Aj keď dala úplne všetko.

Všetko!!! A trhala ďalšiu fotku. Trhala a pálila!!! Nestačila ani krása, ani mladosť!!! A ona už

nemá nič. Iba pomstu. Pomstu!!!A bolo to tak na jeden pobavený úsmev. Bol DEVIL.

Stý krát prezerala časopisy a noviny zo správami o páde lietadla. Vládny špeciál!!! Prežilo 5

ľudí, s menšími zraneniami. Nejaké zlomeniny,vykĺbenia. Ale! Ale On bol úplne v poriadku!!

A v nemocnici, kde bol sa stal zázrak!!!Svetá WHISKY!!!

Zázrak!!!Aj keby padlo desať lietadiel, tak to prežije. A nič, ale vobec nič sa mu nestane!!!

Dívala sa na svoje zvráskavené ruky.Čo by dala zato, aby ju znovu vzal do náručia. Aby to bolo ako vtedy na tej lodi.Keď svietila polárka. A šumelo more. A ona chcela, aby to trvalo večne!!!

Jej dcéra zomrela, lebo nebola dosť dobrá!!! Nechcela ho zabiť. Ale. Chcela, túžobne si želala. Aby aspoň raz zažil niečo podobné.Ako je to, keď niekoho strácaš. A nedá sa to zastaviť. Nemožeš sa vrátiť. A rieka plynie.

Kto by ho mohol zaujímať? Kto by mu stál zato, aby niečo cítil,keď ho stratí?

Robila si štatistiku. Vylepovala fotky,a zbierala výstrižky. Snažila sa dostať do okruhu ľudí, čo by o ňom mohli niečo vedieť. LEONI. A keď padlo to lietadlo, mala pocit, že dozrel čas.

Jej dcéra skončila v márnici. Bola nešťastná. Vlastne sa nič zlé nenastane,keď niekto zomiera šťastný. Aj tak by sa to stalo o niečo neskor!!!A boli by nešťastné!!!Alebo by žili ako zombii. To čo sa stalo jej. Žije aj nežije.A je závislá na jeho fotkách!!!

Pomože im,aj sebe. Konečne bude užitočná!!!A možno. Možno sa stane zázrak.A dokáže sa

pomstiť DEVILOVI.