Zazvonil budík Už x-krát nastavovala tóny,a aj tak bolo nepríjemné. V izbe bola tma. Nahmatala mobil a vypla.Pomaly vstala,a zažala svetlo. Presunula sa do kuchyne, a spravila kávu. S mliekom. Ako
vždy.
Potom si pustila počítač.Tak najprv počasie. Nič moc, čo by aj chcela.
Potom si pozrela správy.
Ták nejaká švajčiarská modelka v modrom kostýme mala úraz,a zabila sa, lebo/to je jedno
Podobala sa na ňu. Ešte aj ten kostým bol rovnaký,ako ten,čo mala včera na obchodnom stretnutí.
No tak si ho nevezme. Vezme si iný/hnedý
Ďalej.
Ďalší článok bol o sprenevere na nejakom miestnom úrade
„NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ“
bolo zdoraznené červenou.
To jej bolo známe. To isté jej niekto včera písal cez facebook, nejaký angličan.
Šport- hádzanára zmlátili fanúšikovia. No pekne.
Rýchlo pozrela video. Podobal sa na toho neznámeho z face.
Dobre, únava z netu.
Vypla počítač a šla do práce.
V aute uvažovala. Koľko náhod, svet je malý.
Stála v zácpe. Ostatne ako každý deň
A zase mobil. Bola by ho vypla,ale čakala doležitý hovor s jednatelom
To bude sms. To má čas.
Konečne sa kolóna pohla
Pri okne stepoval predavač NOTA BENE
Na titulke bolo
„NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ“
a vedľa fotka bezdomovca. V obleku. S košeľou. A prestrih. A kerka
Kerka ako mal včera ten neznámy z face.
„ Dajte mi jedno číslo“,zbalila časopis ,a zaradila rýchlosť
Deň sa vliekol.
Sekretárky tárali ako vždy.
Obed bol bez zeleniny ako vždy.
Jednateľ sa neozval.
Poobede jej volala Monika z účtarne.
„Mám nejaký problém,prosím Vás, prídite.“
Ešte aj účtáreň.
Zviezla sa výťahom 5 poschodí.
„Máme nezrovnalosti“,začala Monika a úkosom pozorovala šéfku.
„Za posledný mesiac niekto vyberal peniaze z účtu ZET55432199. Prístupové kody nie sú
porušené,takže“
„Čo tým chcete povedať?!!!!“to už vybuchla, „niekto vyberie účet,a prídete nato až teraz,alebo čo!!“
„No je to firemný účet,oprávnená ste boli vy,a pán Brezeta, ale on je predsa v nemocnici,a v čase výberu bol v narkóze.“
Posadila sa. Zistite o tom čo najviac
A hneď
Musím niečo vybaviť
V hlave sa jej urobilo prázdno. To nie je možné,to nie je pravda
Vošla do svojej kancelárie a zamkla sa.
Vytiahla fľašu s koňakom a naliala si.
Na stole ležali časopisy. Automaticky vzala prvý a začala listovať.
Článok o úspešnej podnikateľke v hnedom kostýme,ktorej heslo bolo
„NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TAK,AKO VYZERÁ“
a ako prekonala pád firmy,napadnutie akcionármi a defraudáciu
Ukľudnila sa,a zavolala právnikovi. Bol to kedysi právnik jej muža.
Ubezpečil ju,nech nič nepodniká. Že všetko zariadi,že to bude ok, že nech nepanikári
Že účet bol možno presunutý do inej sekcie
Naliala si ešte koňak
Nemala by piť,ide autom, nevadí- nemože sa nič stať
Zapla počítač. Facebook.
Neznámy tam bol
Pekný,mladý muž,dobre oblečený.
Kerka v tvare jašteričky.
Bol sexy. Veľmi sexy.
Prehodila pár viet. Odpovedal.
Posťažovala sa,že mala zlý deň.
Napísal jej, že nevadí,že hnedý kostým jej pristane.
„Odkiaľ to vieš,tu nie je kamera“,koňak začal účinkovať.
„Čo?“,čudoval sa,“krásna žena predsa vždy má kostým“/na pracovisku
Vypla facebook.
Stihla vynadať sekretárkam, že nezavolali údržbára
Ďalej upratovačke za zle vyčistený koberec
Potom parkovisko.
Niekto jej buchol do auta.
Vedla neparkoval nikto.
Volať políciu,alebo nie, pila koňak.
No tak nie.
Sadla do auta. Pršalo.
Kamion pred ňou prudko zastavil. Nestihla to ubrzdiť.
Na zadných dverách kamiona bola nakreslená jašterička.
Prevoz exotických zvierat.
Predok auta na padrď. A polícia. Nafúkala.
A skončilo to zápisnicou z miesta činu a privolaným právnikom.
V tom kamione zahynuli pri zrážke nejaké exotické varany,či čo.
Obrovské škody.
Brzdné stopy nešlo zmerať.
Pršalo.
Konečne doma. Právnik ju priviezol. Nejaké chlebíčky.
Zapla televízor.
Na jednom programe šiel Jurský park,na druhom nejaká detektívka CSI MIAMI
Na treťom horor o počítačovom vrahovi.
Zaspala v kresle.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára